Naše telo neustále sníma všetky podnety, všetky vstupy a prispôsobuje sa nervovou a hormonálnou intervenciou tak, aby sme mohli fungovať. Regulácia nášho tela je vykonávaná mimo nášho vedomia, vieme do nej zasiahnuť len minimálne. Všetka práca zostáva na našom hormonálnom a autonómnom nervovom systéme, našich regulačných sústavách.
Ak manažér regulačných sústav (hypotalamus) zaznamená určitý vstup ako potenciálne ohrozujúci, aktivuje obe regulačné sústavy. Aktivujú sa nadobličky a do nášho tela prúdi kortizol, aby sme mali dostatok energie na prežitie a rovnako sa aktivuje sympatiková vetva autonómneho nervového systému a do nášho tela prúdi adrenalín, ktorý zvyšuje náš krvný tlak, činnosť srdca, dýchame rýchlejšie a plytšie, svaly sú zásobené dodatočným množstvom energie, aby sme náš boj o prežitie vyhrali. A ako celá kaskáda stresovej reakcie v našom tele prebieha, si môžete pozrieť tu.
Z video ukážky máme prehľad o klasickom scenári, ktorý naše telo používa v prípade ohrozenia. Takto bolo evolučne naše telo zostrojené, aby sme svoj boj o prežitie vyhrali.
Ale otázka je, čo všetko dnes vnímame ako možné ohrozenie? Je to dopravná zápcha? Hádka s manželom? Množstvo práce a málo času? Málo času na seba samu? To všetko je vyhodnocované ako potenciálna hrozba a naše telo opäť začína hrať podľa scenára drámy.
Ak sme už začali hrať našu drámu a v tele máme množstvo aktívnych hormónov a nabrali sme rytmus sympatikového nervového systému, môžeme si túto situáciu obrazne predstaviť ako takú party v plnom prúde. A po každej párty zostáva veľký neporiadok. Po každej perióde stresu, zostáva v našom tele veľký neporiadok. Našťastie máme aj opozitný, parasympatikový nervový systém, ktorý sa voľne označuje ako čas odpočinku a trávenia. Parasympatikový nervový systém nám umožňuje relaxovať a detoxikovať.
Našim hlavným cieľom je aktívne prepínať medzi sympatikom a parasympatikom. Schopnosť prelaďovať medzi oboma vetvami autonómneho nervového systému je to, čo nás urobí odolnejším (rezilientnejším), voči stresovým faktorom. A nie je to novodobý fenomén. Už naši predkovia praktizovali modlitbu pred každým jedlom. Modlitba, dýchanie a mnoho ďalších techník je priamou cestou, ako vstúpiť do svojho upokojujúceho systému.
Parasympatiková vetva autonómneho nervového systému je časom na oddych a trávenie. Naopak, sympatiková vetva autonómneho nervového systému nás pripravuje na boj, alebo útek a vypína nám tráviaci a detoxikačný systém. Pre viac informácií o tom, ako vstúpiť do parasympatiku nájdete aj tu:
Nemáme v rukách žiadny zázračný prútik, alebo magickú formulku, ako okamžite prepnúť do relaxačného stavu. Každý z nás musí hľadať pre seba unikátne riešenie. Systém, ktorý u neho funguje a dokáže ho zastaviť v často zbytočnej a bezpredmetnej emocionálne pasci, kde vidí len bielu a čiernu. Prepnutím do parasympatikového systému začíname mať možnosti a vidieť aj iné riešenia čohokoľvek, čomu čelíme. A mať možnosti znamená vyšší pocit bezpečia, nádej a cestu k reziliencii.
Obsah web stránky je primárne spracovaný podľa názoru autora, ak nie je citované inak. Informácie sú určené pre osobné záujmy čitateľa, bez poznania anamnézy a kontraindikácií individuálnych podmienok čitateľa a nenahrádzajú štandardnú zdravotnú starostlivosť. Žiadna z informácií tejto web stránky nie je určená a nemala by byť považovaná za zdravotné poradenstvo. Prosím, konzultujte svoj zdravotný stav s vašim lekárom predtým, ako začnete akýkoľvek liečebný program, a to najmä ak ste tehotná, dojčiaca alebo užívate medikáciu alebo sa liečite zo zdravotných problémov.