Jedným z kľúčových faktorov nášho zdravia je vnútorné prostredie tela. A jedným z ukazovateľov, ako sa majú naše tkanivá je hodnota pH krvi.
Najskôr sa pozrieme na to, čo je to pH. pH je skratka pre potenciálny vodík. Teda môžeme merať pH akéhokoľvek tekutého skupenstva na báze vody, pričom sa hodnota pH môže pohybovať od 0 do 14. Hodnota 7 je neutrálne pH, indikátor nad 7 je zásaditý a pod 7 sa považuje za kyslý. Čím vyššia je hodnota pH, tým je kvapalina alkalickejšia a bohatšia na kyslík. Čím je hodnota pH nižšia, tým je tekutina kyslejšia a zbavená kyslíka.
A teraz sa pozrieme, čo je normálne pre naše vnútorné prostredie. pH našej krvi je veľmi striktne držané na úrovni 7.35 až 7.45. Malý rozdiel v pH sa premietne do veľkého rozdielu v množstve kyslíka. Inými slovami, krv s hodnotou pH 7.45 obsahuje až o 64.9% viac kyslíka ako krv s hodnotou pH 7.30. Ak pH našej krvi klesne pod 6.8 alebo nad 7.8, naše telesné bunky prestanú fungovať.
Prečo je nižšia hodnota pH krvi zlá pre moje zdravie?
Často sa používa termín prekyslenie organizmu, čo je trochu mätúce, pretože by krv musela mať hodnotu pod pH 7. A dlhodobé hodnoty pH krvi na tejto úrovni sú nezlučiteľné zo životom. Teda budeme používať skôr termín nižšia hodnota pH krvi. V tomto prostredí jednoducho bude chýbať kyslík, ktorý sa prepravuje prostredníctvom červených krviniek. A bez dostatočného okysličenia tela nedokáže naše telo a naše tkanivá udržiavať správny vnútorný terén. Oslabenie sa bude týkať celého tela, vrátane mozgových funkcií. Baktérie a vírusy, vrátane rakovinových buniek milujú prostredie s relatívnym nedostatkom kyslíka. Zdravá ľudská bunka je mierne zásaditá a má dostatok kyslíka ako protipól, rakovinová bunka je kyslá a nemôže prežiť v prostredí bohatom na kyslík. Únava, vyčerpanie, celková slabosť, zápalové ochorenia v rôznych častiach tela môžu byť len dôsledkom zníženia pH nášho tela. Naše telo má schopnosť regenerácie z akéhokoľvek chronického ochorenia len vtedy, keď má naša krv normálne, mierne zásadité pH.
Nižšie pH krvi má vplyv najmä na:
- Zníženie schopnosti absorbovať živiny zo stravy
- Zníženie produkcie energie v bunkách
- Znížená schopnosť reparácie a rekonvalescencie
- Znížená schopnosť detoxikovať, najmä ťažké kovy
- Zvýšenie náchylnosti na ochorenia
- Zvýšená strata vápnika z kostí
- Predčasné starnutie a vznik voľných radikálov
- Zníženie okysličenia tela
Prečo dochádza k zníženiu pH krvi (acidóze)?
Zníženie pH krvi sa označuje acidózou. Termín pochádza z latinského slova "acidus", čo znamená "kyslý". V skutočnosti nejde doslova o kyslosť, len posun pH smerom ku kyslejšiemu koncu pH škály. K tejto situácii dochádza vtedy, ak sa v tele nahromadilo príliš veľa kyselín a zároveň nedošlo k ich neutralizácii alkalickými elementami alebo neboli vylúčené z nášho telesného systému.
Za tento stav nemôžeme viniť kyseliny, ktoré sa prirodzene tvoria v našom tele ako súčasť množstva metabolických procesov. Endogénna produkcia kyselín je absolútne nutná pre funkcie nášho tela a optimálny metabolizmus alebo v reakciách obrany organizmu. Naše telo produkuje množstvo kyselín, napríklad:
- Kyselina chlorovodíková – tiež známa ako žalúdočná kyselina, je dôležitá pre trávenie. Pomáha rozkladať potravu na jednoduché zložky, zabíjať množstvo mikroorganizmov, ktoré by inak mohli vstúpiť do tráviaceho traktu spolu s potravou, podporuje aktiváciu ďalších tráviacich enzýmov, čo zlepšuje celkový tráviaci proces.
- Kyselina močová – vzniká ako konečný produkt metabolizmu purínov. Jej hladina môže byť zvýšená pri rôznych ochoreniach, ako je napríklad dna. Väčšina kyseliny močovej sa vytvára v pečeni, kde sa puríny rozkladajú na urát. Kyselina močová sa potom uvoľňuje do krvi a je prenášaná do obličiek, kde sa časť z nej vylučuje močom. Strava obsahujúca puríny, ako napríklad mäso, najmä vnútornosti, pivo, morské plody, v menej početnom zastúpení napríklad v špenáte a strukovinách, môže zvýšiť produkciu kyseliny močovej.
- Kyselina mliečna – je výsledkom glykolýzy, teda využitia glukózy bunkami ako zdroja energie pri relatívnom nedostatku kyslíka. Príkladom je intenzívne cvičenie. Rovnako aj stresové zaťaženie môže stáť za produkciou kyseliny mliečnej, prostredníctvom aktivácie sympatikovej časti autonómneho nervového systému a produkcie nadobličkových hormónov, ktoré zvyšujú hladinu krvnej glukózy z telesných zásobární. Zvýšená hladina glukózy môže viesť k zvýšenej glykolýze a ak nie je k dispozícii dostatok kyslíka môže dôjsť k zvýšeniu produkcie kyseliny mliečnej v tele.
- Kyselina uhličitá – je tvorená procesom dýchania a metabolizmu. Oxid uhličitý je produktom dýchacieho reťazca. Vznikajúci oxid uhličitý sa rozpúšťa v krvi a transportuje do pľúc, kde sa uvoľňuje vonkajším dýchaním. Zvýšené množstvo oxidu uhličitého zvýši aj produkciu kyseliny uhličitej.
Produkcia kyselín v našom tele je potrebná pre mnoho metabolických procesov. Problémom nie je ich samotná produkcia. Problémom je ich akumulácia a to z dôvodu ich nedostatočného odstraňovania z tela alebo neutralizovania alkalickými elementami.
Ako môžem predchádzať acidóze?
Keďže sme sa zoznámili s hlavnými kyselinami v našom tele, máme polovicu vojny vyhranej. Cieľom našej intervencie budú kroky, ktoré môžeme podniknúť na to, aby nedochádzalo k zbytočnej nadprodukcii kyselín a zároveň, aby malo naše telo k dispozícii dostatok neutralizačných látok.
Žutie potravy a produkcia slín
Trávenie nezačína v žalúdku. Trávenie začína už v ústnej dutine. Zubami a procesom žuvania je potrava rozdrvená, zmiešaná so slinami, ktoré sú produkované v slinných žľazách. Sliny sú mimoriadne dôležité pri neutralizácii kyslosti, sú našim spojencom pri zachovaní optimálneho pH. Ak konzumujeme tekutú potravu, ako napríklad množstvo polievok, ktoré nepodliehajú žuvaniu, čo je základom pre produkciu slín a ich následné zmiešanie sa s potravou, môžeme sa nevedome obrať o jeden zo spôsobov neutralizácie kyselín.
Pozrieť sa na množstvo a druh bielkovín konzumovaných každý deň
Kyselina močová je výsledným produktom rozkladu najmä mäsových produktov, vnútorností, morských plodov, v malom množstve aj strukovín (purínov). Ak tieto potraviny tvoria väčšinu nášho každodenného jedálnička, môžeme predpokladať, že v priebehu času môže dôjsť k akumulácii kyselín v našom tele.
Stresové zaťaženie, intenzívne fyzické cvičenie
Všetko, čo je extrémne, prípadne dlhodobé a ak zároveň neexistujú regeneračné aktivity, bude mať svoj dopad na telesnú fyziológiu. Aby sme mohli intenzívne cvičiť, naše svaly potrebujú energiu a tá je dodávaná svalovým bunkám prostredníctvom krvnej glukózy. Zároveň sa počas intenzívnej fyzickej aktivity rýchlejšie využíva aj kyslík, čo môže viesť k dočasnému poklesu hladiny kyslíka v krvi. Relatívny nedostatok kyslíka môže spôsobiť, že svaly prejdú na anaeróbny metabolizmus glukózy, čo vedie k tvorbe kyseliny mliečnej.
Dlhodobé stresové zaťaženie, i keď využíva úplne iné regulačné mechanizmy ako intenzívne fyzické cvičenie, môže rovnako stáť za produkciou kyseliny mliečnej. Čo robíme, ak sme v strese? Dýchame rýchlo a plytko, zvyšuje sa nám krvný tlak, srdce pumpuje krv do svalov. Pri strese, v jeho aktívnej fáze, používame veľké svaly, zvyšuje sa spotreba krvnej glukózy, aby sme mali dostatok energie zvládnuť náš stres a zároveň nám chýba kyslík. Opäť relatívny nedostatok kyslíka a zvýšená spotreba glukózy bunkami na dodanie energie môže viesť k anaeróbnej glykolýze a stáť za produkciou kyseliny mliečnej.
Stres nie je vždy zlým, pomáha nám mobilizovať svoje vnútorné zdroje. Intenzívne fyzické cvičenie, opäť nie je vinníkom. Potrebujeme však aj protipól. Po zvládnutí stresu by mala nastať relaxácia a po intenzívnom fyzickom cvičení by mala nastať regenerácia. Tieto aktivity pomáhajú vylúčiť cez obličky prebytok kyseliny mliečnej a obnoviť optimálne pH krvi.
Jednoduché dychové cvičenie ako súčasť každodennej rutiny
Keď sa v tele zvýši hladina oxidu uhličitého, väčšina z neho sa rozpustí v krvnej plazme a vytvára kyselinu uhličitú. A tento proces môže viesť k poklesu pH. Jednou z možnosti, ako predchádzať tejto situácii je kontrolované a pomalé dýchanie, ktoré môže pomôcť znížiť hladinu CO2 v krvi. Okrem toho, dýchanie je základným a najjednoduchším prístupom, ako regulovať svoj nervový systém a zvyšovať svoju odolnosť voči stresu.
Dostatok alkalických potravín ako zdroj neutralizácie kyselín
Potraviny sa počas trávenia vo všeobecnosti rozkladajú a premieňajú na kyslú alebo zásaditú tráveninu. Ak nás možno trápi acidóza, potom by sme mali klásť dôraz na konzumáciu zásadotvorných potravín v strave, pričom 60 – 70 % zásadotvorných potravín a 30 – 40 % kyslotvorných potravín. Vo všeobecnosti, zelenina a ovocie sú zásadité a potraviny s vysokým obsahom bielkovín a potraviny s vysokým obsahom cukru sú kyslé. Nepodliehajte však žiadnym extrémom a nesnažte sa konzumovať len zásadotvornú potravu. Na udržanie normálneho telesného pH a metabolických aktivít je určitá tvorba kyselín potrebná. Ak ste primerane zdraví, potom jedlo výrazne nezmení hladinu pH. Môžu sa vyskytnúť malé výkyvy v rámci normálneho rozsahu, ale vnútorné regulačné systémy tela sú veľmi účinné pri udržiavaní stabilných hladín pH krvi.
Záverom, k posunu pH krvi na škále smerom ku kyslejšiemu koncu, môže dochádzať konzumáciou stravy, ktorá je bohatá na kyseliny, ale rovnako môže k tejto situácii dôjsť v prípade dlhodobo zvýšenej stresovej aktivity alebo akéhokoľvek iného metabolického procesu, ktorý bunkám odoberá kyslík.
Naše telo je fascinujúce, pretože robí všetko preto, aby nás uchovalo pri živote. A tak využíva napríklad alkalickú žlč (pečeň) a bikarbonát sodný (pankreas), ktoré sa vylučujú do prvej časti tenkého čreva a pomáhajú neutralizovať kyslosť obsiahnutú v potrave. Sliny tiež obsahujú bikarbonát sodný, ktorý pomáha neutralizovať kyslosť v ústnej dutine. Rapídnejším výdychom zas odstraňuje oxid uhličitý, telo vie využiť vápnik z kosti na neutralizáciu kyselín. I keď tieto stratégie nie sú vždy optimálne pre naše zdravie, napríklad využívanie vápnika z kostí môže prispieť k rozvoju osteoporózy, telo vždy koná v náš prospech a v mene nášho prežitia. Našou úlohou je uľahčiť mu prácu, aby nemuselo využívať záložné stratégie za ktoré môžeme v konečnom dôsledku platiť vysokú daň.
Obsah web stránky je primárne spracovaný podľa názoru autora, ak nie je citované inak. Informácie sú určené pre osobné záujmy čitateľa, bez poznania anamnézy a kontraindikácií individuálnych podmienok čitateľa a nenahrádzajú štandardnú zdravotnú starostlivosť. Žiadna z informácií tejto web stránky nie je určená a nemala by byť považovaná za zdravotné poradenstvo. Prosím, konzultujte svoj zdravotný stav s vašim lekárom predtým, ako začnete akýkoľvek liečebný program, a to najmä ak ste tehotná, dojčiaca alebo užívate medikáciu alebo sa liečite zo zdravotných problémov.