Čo je to pH a prečo je dôležité pre naše telo?
Jedným z kľúčových faktorov nášho zdravia je vnútorné prostredie tela. A jedným z ukazovateľov, ako sa majú naše tkanivá je hodnota pH krvi. Najskôr sa pozrieme na to, čo je to pH. pH je skratka pre potenciálny vodík. Teda môžeme merať pH akéhokoľvek tekutého skupenstva na báze vody, pričom sa hodnota pH môže pohybovať od 0 do 14. Hodnota 7 je neutrálne pH, indikátor nad 7 je zásaditý a pod 7 sa považuje za kyslý. Čím vyššia je hodnota pH, tým je kvapalina alkalickejšia a bohatšia na kyslík. Čím je hodnota pH nižšia, tým je tekutina kyslejšia a zbavená kyslíka.
A teraz sa pozrieme, čo je normálne pre naše vnútorné prostredie. pH našej krvi je veľmi striktne držané na úrovni 7.35 až 7.45. Malý rozdiel v pH sa premietne do veľkého rozdielu v množstve kyslíka. Inými slovami, krv s hodnotou pH 7.45 obsahuje až o 64.9% viac kyslíka ako krv s hodnotou pH 7.30. Ak pH našej krvi klesne pod 6.8 alebo nad 7.8, naše telesné bunky prestanú fungovať.
Prečo je nižšie pH krvi škodlivé?
Často sa používa termín prekyslenie organizmu, čo je trochu mätúce, pretože by krv musela mať hodnotu pod pH 7. A dlhodobé hodnoty pH krvi na tejto úrovni sú nezlučiteľné zo životom. Teda budeme používať skôr termín nižšia hodnota pH krvi. V tomto prostredí jednoducho bude chýbať kyslík, ktorý sa prepravuje prostredníctvom červených krviniek. A bez dostatočného okysličenia tela nedokáže naše telo a naše tkanivá udržiavať správny vnútorný terén. Oslabenie sa bude týkať celého tela, vrátane mozgových funkcií. Baktérie a vírusy, vrátane rakovinových buniek milujú prostredie s relatívnym nedostatkom kyslíka. Zdravá ľudská bunka je mierne zásaditá a má dostatok kyslíka ako protipól, rakovinová bunka je kyslá a nemôže prežiť v prostredí bohatom na kyslík. Únava, vyčerpanie, celková slabosť, zápalové ochorenia v rôznych častiach tela môžu byť len dôsledkom zníženia pH nášho tela. Naše telo má schopnosť regenerácie z akéhokoľvek chronického ochorenia len vtedy, keď má naša krv normálne, mierne zásadité pH.
Ako nižšie pH krvi ovplyvňuje zdravie tkanív?
- Zníženie schopnosti absorbovať živiny zo stravy
- Zníženie produkcie energie v bunkách
- Znížená schopnosť reparácie a rekonvalescencie
- Znížená schopnosť detoxikovať, najmä ťažké kovy
- Zvýšenie náchylnosti na ochorenia
- Zvýšená strata vápnika z kostí
- Predčasné starnutie a vznik voľných radikálov
- Zníženie okysličenia tela
Čo spôsobuje pokles pH krvi (acidózu)?
Zníženie pH krvi sa označuje acidózou. Termín pochádza z latinského slova "acidus", čo znamená "kyslý". V skutočnosti nejde doslova o kyslosť, len posun pH smerom ku kyslejšiemu koncu pH škály. K tejto situácii dochádza vtedy, ak sa v tele nahromadilo príliš veľa kyselín a zároveň nedošlo k ich neutralizácii alkalickými elementami alebo neboli vylúčené z nášho telesného systému.
Za tento stav nemôžeme viniť kyseliny, ktoré sa prirodzene tvoria v našom tele ako súčasť množstva metabolických procesov. Endogénna produkcia kyselín je absolútne nutná pre funkcie nášho tela a optimálny metabolizmus alebo v reakciách obrany organizmu. Naše telo produkuje množstvo kyselín, napríklad:
Kyselina chlorovodíková a jej vplyv na trávenie
Kyselina chlorovodíková je tiež známa ako žalúdočná kyselina, je dôležitá pre trávenie. Pomáha rozkladať potravu na jednoduché zložky, zabíjať množstvo mikroorganizmov, ktoré by inak mohli vstúpiť do tráviaceho traktu spolu s potravou, podporuje aktiváciu ďalších tráviacich enzýmov, čo zlepšuje celkový tráviaci proces.
Kyselina močová a jej produkcia v tele
Kyselina močová vzniká ako konečný produkt metabolizmu purínov. Jej hladina môže byť zvýšená pri rôznych ochoreniach, ako je napríklad dna. Väčšina kyseliny močovej sa vytvára v pečeni, kde sa puríny rozkladajú na urát. Kyselina močová sa potom uvoľňuje do krvi a je prenášaná do obličiek, kde sa časť z nej vylučuje močom. Strava obsahujúca puríny, ako napríklad mäso, najmä vnútornosti, pivo, morské plody, v menej početnom zastúpení napríklad v špenáte a strukovinách, môže zvýšiť produkciu kyseliny močovej.
Kyselina mliečna pri cvičení a chronickom strese
Kyselina mliečna je výsledkom glykolýzy, teda využitia glukózy bunkami ako zdroja energie pri relatívnom nedostatku kyslíka. Príkladom je intenzívne cvičenie. Rovnako aj stresové zaťaženie môže stáť za produkciou kyseliny mliečnej, prostredníctvom aktivácie sympatikovej časti autonómneho nervového systému a produkcie nadobličkových hormónov, ktoré zvyšujú hladinu krvnej glukózy z telesných zásobární. Zvýšená hladina glukózy môže viesť k zvýšenej glykolýze a ak nie je k dispozícii dostatok kyslíka môže dôjsť k zvýšeniu produkcie kyseliny mliečnej v tele.
Kyselina uhličitá a jej vzťah k dýchaniu
Kyselina uhličitá je tvorená procesom dýchania a metabolizmu. Oxid uhličitý je produktom dýchacieho reťazca. Vznikajúci oxid uhličitý sa rozpúšťa v krvi a transportuje do pľúc, kde sa uvoľňuje vonkajším dýchaním. Zvýšené množstvo oxidu uhličitého zvýši aj produkciu kyseliny uhličitej.
Produkcia kyselín v našom tele je potrebná pre mnoho metabolických procesov. Problémom nie je ich samotná produkcia. Problémom je ich akumulácia a to z dôvodu ich nedostatočného odstraňovania z tela alebo neutralizovania alkalickými elementami.
Ako môžeme predchádzať zníženiu pH krvi (acidóze)?
Keďže sme sa zoznámili s hlavnými kyselinami v našom tele, máme polovicu vojny vyhranej. Cieľom našej intervencie budú kroky, ktoré môžeme podniknúť na to, aby nedochádzalo k zbytočnej nadprodukcii kyselín a zároveň, aby malo naše telo k dispozícii dostatok neutralizačných látok.
1. Žutie potravy a produkcia slín = optimalizácia produkcie kyseliny chlorovodíkovej
Trávenie nezačína v žalúdku, ale už v ústnej dutine. Zubami a procesom žuvania je potrava rozdrvená a zmiešaná so slinami, ktoré sú produkované v slinných žľazách. Sliny obsahujú enzýmy, ktoré začínajú rozklad sacharidov, ale majú aj ďalšiu kľúčovú úlohu – pomáhajú neutralizovať kyslosť v ústach a pripravujú potravu na ďalšie tráviace procesy v žalúdku.
V žalúdku sa nachádza kyselina chlorovodíková, ktorá je nevyhnutná pre správne trávenie bielkovín a ochranu pred škodlivými mikroorganizmami. Ak však potrava nie je dôkladne prežutá a zmiešaná so slinami, žalúdok môže byť nadmerne zaťažený produkciou kyseliny chlorovodíkovej, čo môže viesť k tráviacim problémom, ako je pálenie záhy alebo nadmerná kyslosť. Ak konzumujeme tekutú potravu, ako napríklad množstvo polievok, ktoré nepodliehajú žuvaniu, čo je základom pre produkciu slín a ich následné zmiešanie sa s potravou, môžeme sa nevedome obrať o jeden zo spôsobov neutralizácie kyselín.
2. Zníženie príjmu živočíšnych bielkovín = optimalizácia produkcie kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny močovej
Ak konzumujeme bielkoviny, potrebujeme kyselinu chlorovodíkovú, ktorá je produkovaná sliznicou žalúdka a absolútne nevyhnutná pre správne trávenie bielkovín. A teda logicky prichádzame k záveru, že viac bielkovín bude vyžadovať vyššie množstvo produkovanej kyseliny chlorovodíkovej. A platí to aj opačne, ak sa príjem bielkovín zníži, klesá aj potreba produkcie kyseliny chlorovodíkovej, čím sa znižuje záťaž na žalúdok a tráviaci systém.
Tým, že obmedzíme príjem bielkovín, telo nemusí produkovať toľko kyseliny chlorovodíkovej. To môže byť výhodné pre ľudí, ktorí trpia nadmernou kyslosťou žalúdka, pálením záhy alebo inými problémami spojenými s nadprodukciou tejto kyseliny. Pri nižšom príjme bielkovín môže byť produkcia HCl optimálnejšia, čím sa znižuje riziko tráviacich ťažkostí.
A s trávením bielkovín prichádza aj ďalší vedľajší produkt v podobe kyseliny močovej. Kyselina močová je vedľajším produktom metabolizmu purínov, ktoré sa nachádzajú v bielkovinách, najmä v živočíšnych zdrojoch, ako je mäso, ryby a vnútornosti. Pri vysokom príjme bielkovín (a purínov) telo produkuje viac kyseliny močovej. Kyselina močová sa vylučuje obličkami. Ak produkcia kyseliny močovej presahuje možnosti vylúčenia, môže sa začať v tele hromadiť, čo sa môže prejaviť ako dna (usádzanie kryštálikov kyseliny močovej k kĺboch), alebo ako obličkové kamene.
3. Regulácia stresu a optimalizácia fyzického cvičenia = zníženie produkcie kyseliny mliečnej
Všetko, čo je extrémne alebo dlhodobé, a ak chýbajú regeneračné aktivity, bude mať svoj dopad na telesnú fyziológiu. Aby sme mohli intenzívne cvičiť, naše svaly potrebujú energiu, ktorá je dodávaná prostredníctvom krvnej glukózy. Počas intenzívnej fyzickej aktivity sa zároveň rýchlejšie spotrebúva kyslík, čo môže viesť k dočasnému poklesu jeho hladiny v krvi. Relatívny nedostatok kyslíka spôsobí, že svaly prejdú na anaeróbny metabolizmus glukózy, čo vedie k tvorbe kyseliny mliečnej.
Dlhodobé stresové zaťaženie, aj keď využíva iné regulačné mechanizmy než intenzívne fyzické cvičenie, môže rovnako viesť k zvýšenej produkcii kyseliny mliečnej. Čo robíme, keď sme v strese? Dýchame rýchlo a plytko, zvyšuje sa krvný tlak a srdce pumpuje krv do svalov. V aktívnej fáze stresu používame veľké svaly a zvyšuje sa spotreba krvnej glukózy, aby sme mali dostatok energie na zvládnutie stresu. Relatívny nedostatok kyslíka a zvýšená spotreba glukózy môžu viesť k anaeróbnej glykolýze, ktorá podporuje tvorbu kyseliny mliečnej.
Stres sám o sebe nie je vždy škodlivý – pomáha nám mobilizovať vnútorné zdroje. Intenzívne fyzické cvičenie tiež nie je nepriateľom. Potrebujeme však aj protipól. Po zvládnutí stresu by mala nasledovať relaxácia a po intenzívnom fyzickom cvičení regenerácia. Tieto regeneračné aktivity pomáhajú odstrániť prebytok kyseliny mliečnej cez obličky a obnoviť optimálne pH krvi.
4. Jednoduché dychové cvičenie ako súčasť každodennej rutiny = zníženie kyseliny uhličitej
Keď sa v tele zvýši hladina oxidu uhličitého (CO₂), väčšina z neho sa rozpustí v krvnej plazme, kde tvorí kyselinu uhličitú. Tento proces môže spôsobiť pokles pH krvi, čím sa zvýši jej kyslosť. Jedným zo spôsobov, ako predchádzať tejto situácii, je kontrolované a pomalé dýchanie, ktoré pomáha znížiť hladinu CO₂ v krvi a udržať optimálne pH. Navyše, dýchanie je základným a najjednoduchším spôsobom, ako regulovať nervový systém a zvyšovať svoju odolnosť voči stresu.
5. Dostatok alkalických potravín = zdroj neutralizácie kyselín
Potraviny sa počas trávenia vo všeobecnosti rozkladajú a premieňajú na kyslú alebo zásaditú tráveninu. Ak nás možno trápi acidóza, potom by sme mali klásť dôraz na konzumáciu zásadotvorných potravín v strave, pričom 60 – 70 % by mali tvoriť zásadotvorné potraviny a 30 – 40 % kyslotvorné. Vo všeobecnosti, zelenina a ovocie sú zásadité a potraviny a potraviny s vysokým obsahom cukru a bielkovín sú kyslé. Nepodliehajte však žiadnym extrémom a nesnažte sa konzumovať len zásadotvornú potravu. Na udržanie normálneho telesného pH a metabolických aktivít je určitá tvorba kyselín potrebná. Ak ste primerane zdraví, potom jedlo výrazne nezmení hladinu pH. Môžu sa vyskytnúť malé výkyvy v rámci normálneho rozsahu, ale vnútorné regulačné systémy tela sú veľmi účinné pri udržiavaní stabilných hladín pH krvi.
Aké potraviny pomáhajú udržať optimálne pH?
Ideálne je začať jednoducho a postupne zakomponovať jednotlivé kroky do svojej dennej rutiny. Najlepšie je začať deň zásaditými raňajkami. Môžete si pripraviť ovocný šalát alebo smoothie zo zásaditých potravín, ako sú banán, mrazené jahody, spirulina a listová zelenina. Ale hranice vašej fantázie pri tvorbe vlastných ovocných alebo ovocno-zeleninových smoothie prakticky neexistujú. Doprajte si ovocie, či už čerstvé, alebo mrazené presne podľa vašej chuti. Alternatívou môže byť aj ovsená kaša s mandľovým mliekom. Tieto potraviny, zložené prevažne z ovocia a zeleniny, nevyžadujú na trávenie veľké množstvo kyseliny chlorovodíkovej. A zároveň nám tieto potraviny dodajú potrebnú energiu, pretože sú bohaté na ľahko stráviteľné sacharidy a vlákninu, čo nám dodá energiu pre celý náš deň.
Ďalším jednoduchým krokom je pridať viac zeleniny ku každému hlavnému jedlu. Zelenina je vždy alkalizujúca, a preto malý zeleninový šalát k hlavnému jedlu môže byť prvým jednoduchým, ale účinným krokom k zdravšiemu životnému štýlu. Hoci sa to zdá nenápadné, pravidelné zvyšovanie príjmu zeleniny pomáha udržiavať rovnováhu medzi kyselinami a zásadami v tele. Okrem toho môžeme vymeniť ocot za šťavu z citróna, ktorou si dochutíme svoju zeleninovú alkalickú misku. Sú to skutočne veľmi jednoduché zmeny, ktoré môžu mať výrazný vplyv na zníženie produkcie kyselín a podporenie celkového zdravia.
Kedy mám zaradiť do svojej stravy mäso
A ak si neviete predstaviť svoj život bez mäsa, majte na pamäti, že jeho konzumácia vyžaduje produkciu kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku. Čím viac mäsa skonzumujete, tým viac tejto kyseliny musí žalúdok vytvoriť na správne trávenie. Zároveň, ak konzumujete druhy mäsa ako červené mäso, vnútornosti, makrelu, sardinky či iné potraviny s vysokým obsahom purínov, tie sa metabolickým procesom premenia na kyselinu močovú. A kyselina močová je následne vylučovaná obličkami a močom.
Ak sa pozrieme na tieto fakty, potom sa zdá, že ideálne je konzumovať mäso skôr na obed než ako večerné jedlo. Týmto spôsobom môžeme predísť preťažovaniu obličiek a močového systému kyselinou močovou, ktorá je vedľajším produktom metabolizmu purínov. Večer a v noci sa prirodzene metabolizmus spomaľuje a zbytočná záťaž kyselinou močovou nemusí byť pre telo to najlepšie. Navyše, konzumácia mäsa počas dňa nám poskytuje viac času na príjem dostatočného množstva vody, ktorá podporuje rýchlejšie vylučovanie prebytočných purínov a kyseliny močovej. Je tak väčšia šanca, že príjem tekutín počas dňa bude dostatočný, než aby sme sa spoliehali na hydratáciu po večernom jedle.
Okrem toho, trávenie mäsa je energeticky náročný proces. Vo večerných hodinách sa prirodzene spomaľuje metabolizmus, a ak konzumujeme mäso, môže to nadmerne zaťažiť tráviaci systém. Nielenže tým dávame extra prácu obličkám, ale aj ostatné tráviace orgány, ako žalúdok a pečeň, musia pracovať tvrdšie. Večer a noc nie je časom pre prácu, nielen tú našu, ľudskú, ale nie je to ideálny čas ani pre prácu našich tráviacich orgánov. Tento čas by mal byť vyhradený na relaxáciu, obnovu a opravu našich buniek, nie na spracovanie ťažkých potravín.
Záverom, k posunu pH krvi na škále smerom ku kyslejšiemu koncu, môže dochádzať konzumáciou stravy, ktorá je bohatá na kyseliny, ale rovnako môže k tejto situácii dôjsť v prípade dlhodobo zvýšenej stresovej aktivity alebo akéhokoľvek iného metabolického procesu, ktorý bunkám odoberá kyslík.
Naše telo je fascinujúce, pretože robí všetko preto, aby nás uchovalo pri živote. A tak využíva napríklad alkalickú žlč (pečeň) a bikarbonát sodný (pankreas), ktoré sa vylučujú do prvej časti tenkého čreva a pomáhajú neutralizovať kyslosť obsiahnutú v potrave. Sliny tiež obsahujú bikarbonát sodný, ktorý pomáha neutralizovať kyslosť v ústnej dutine. Rapídnejším výdychom zas odstraňuje oxid uhličitý, telo vie využiť vápnik z kosti na neutralizáciu kyselín. I keď tieto stratégie nie sú vždy optimálne pre naše zdravie, napríklad využívanie vápnika z kostí môže prispieť k rozvoju osteoporózy, telo vždy koná v náš prospech a v mene nášho prežitia. Našou úlohou je uľahčiť mu prácu, aby nemuselo využívať záložné stratégie za ktoré môžeme v konečnom dôsledku platiť vysokú daň.
Obsah web stránky je primárne spracovaný podľa názoru autora, ak nie je citované inak. Informácie sú určené pre osobné záujmy čitateľa, bez poznania anamnézy a kontraindikácií individuálnych podmienok čitateľa a nenahrádzajú štandardnú zdravotnú starostlivosť. Žiadna z informácií tejto web stránky nie je určená a nemala by byť považovaná za zdravotné poradenstvo. Prosím, konzultujte svoj zdravotný stav s vašim lekárom predtým, ako začnete akýkoľvek liečebný program, a to najmä ak ste tehotná, dojčiaca alebo užívate medikáciu alebo sa liečite zo zdravotných problémov.