Každý z nás má presne vytýčenú hranicu svojej zóny bezpečia a istoty. Je to hranica našej komfortnej zóny. Nič nám na tomto mieste nehrozí, neexistuje tu žiadne riziko ani žiadny stres. Je to bezpečné a známe miesto a máme tu plnú kontrolu nad sebou samým a svojim okolím.
Ale čo ak sa stane naše miesto komfortu pre nás už pritesné. Chceme niečo viac, chceme sa rozvíjať a osobnostne rásť. Chceme posunúť hranicu našej bezpečnej zóny a výjsť za jej pomyselnú čiaru.
Možno ste to sami zažili. Áno, prekročenie tejto hranice znamená vystavenie sa novým výzvam, neznámym situáciám alebo rizikám, čo môže vyvolať pocit nepohodlia, stres, neistotu, strach … Vytrváme, alebo sa radšej vrátime späť do našej bezpečnej ulity a zabudneme na svoje sny, plány, vízie a svoj vlastný osobný rozvoj a rast?
Prečo nedokážem prekročiť hranicu svojej komfortnej zóny
Ak sa rozhodneme pre niečo nové, s čím nemá náš nervový systém skúsenosť, prípadne má skúsenosť negatívnu, automaticky náš pokus vyhodnotí ako niečo potenciálne nebezpečné. Ako hrozbu. Úlohou nášho nervového systému je zabezpečiť, aby sme prežili, za akúkoľvek cenu. A tak i keď veľmi chceme a túžime ísť za hranicu nášho komfortu, jednoducho nás bude náš nervový systém sabotovať.
Náš mozog pracuje na princípe známeho a neznámeho. Ako párovací systém. To, čo je nám známe je uložené v mozgu ako určitý vzor alebo referenčná pamäťová stopa. Ak sa v okolí nás vyskytne určitý vstup a zhoduje sa s pamäťovou referenčnou stopou, je to pre nás známe a zatriedené podľa našich predchádzajúcich skúseností. Ale ak je tento vstup za hranicou našej komfortnej zóny, veľmi pravdepodobne náš limbický systém môže túto situáciu vyhodnotiť ako hrozbu a začína sa kaskáda stresovej akcie, ktorú pocítime na svojom tele.
Ale čo ak máme referenčné vzory, ktoré pre nás nepracujú? Spoznáte to najmä vtedy, ak budete chcieť vykročiť z vašej komfortnej zóny a vaše telo v tom nebude s vami. Chcete niečo dosiahnuť, ale stále vás to ťahá späť do vášho komfortu? Nie ste vedome schopní pomyselne prekročiť bránu bezpečia? Je to úplne normálne, tak pracuje náš mozog. Jeho hlavná úloha je nás chrániť. A ak neexistuje na novú rolu referencia, potom je akýkoľvek pokus prekročiť túto hranicu márny.
Často sa na túto situáciu používa termín “psychologický zvrat”. Psychologický zvrat možno definovať ako sabotáž seba samého. Vedome chceme ísť niekam, niečo dosiahnuť, niečo zmeniť, ale naše podvedomie nás ťahá iným smerom. Náš postoj k budúcim udalostiam je do značnej miery ovplyvnený našimi referenčnými líniami. Ak neexistuje referencia, alebo ak existuje negatívna referencia, potom veľmi jednoducho môžeme cúvnuť, vzdať sa, alebo zostať stále na svojom mieste, i keď pre nás nemusí byť práve to najlepšie a môže nám ubližovať. Mozog má veľmi rád svoj stereotyp, i keď nemusí byť pre nás prospešný. Pokiaľ majú naše minulé skúsenosti dostatočne silný emocionálny náboj, môžu formovať náš život.
Podvedomie je tou cestou pre zmenu
Prečo zostávame v nenaplňujúcej práci, prečo nemáme odvahu podať výpoveď alebo prečo zostávame vo vzťahu, ktorý nás emocionálne ničí? Psychologický zvrat sa často vyskytuje na úrovni podvedomia. Teda mimo našej racionálnej mysle. Preto často nevyvoláva žiadne neželané pocity a je na prvý pohľad veľmi ťažko identifikovateľný. Psychologickému zvratu môžu podľahnúť aj tí najpozitívnejší ľudia.
Myslíme si o sebe, že sme racionálne bytosti. Vždy porozumieme určitému vstupu a v svojej logickej mysli nájdeme odpoveď. Tu je problém a tu je aj riešenie. Avšak niekedy to tak nefunguje. Niekedy vieme analyzovať problém, ako napríklad stres z verejného vystupovania, strach opustiť napríklad tyranského partnera, neistota podať výpoveď. Rozumieme, že určitá situácia pre nás nie je vyhovujúca a napriek tomu v nej zostávame. Nedokážeme ju nijakým spôsobom zmeniť. Možno sme to aj skúšali, ale nikdy sme neprešli cez pomyselnú hranicu.
Vedomé rozhodnutie k zmene nie je ničím, kým vedomie nie je doplnené o zhodnú emocionálnu odpoveď limbických štruktúr. A teda nám jednoduchá logika hovorí, že ak chceme niečo zmeniť alebo dosiahnuť, cesta vôle alebo rácia nie je tou správnou. Správnou cestou sa zdá byť presvedčiť náš emočný mozog.
Práca s podvedomou mysľou je kľúčová pri prekračovaní hranice komfortnej zóny
Podvedomie. Na tomto mieste sú, ako odtlačky prstov, zachytené naše minulé strachy, negatívne zážitky a skúsenosti, ktoré nás môžu pri vykročení za hranice našej komfortnej zóny jednoducho sabotovať. A dokonca to môžu byť situácie, na ktoré nemáme žiadnu vedomú pamäťovú referenciu.
Podvedomie je jediným miestom, kde môže dôjsť k zmene našich negatívnych vzorcov myslenia a nesprávne nastavených referenčných vzorov. A zároveň podvedomie je miestom, kedy môžeme do svojho nervového systému implantovať nové, pozitívne a podporujúce referencie, ktoré budú pociťované ako dostatočne bezpečné a bude nám umožnené prekročenie našej hranice komfortnej zóny.
Ako sa dostať do podvedomej mysle a bezpečne prekročiť hranicu svojej komfortnej zóny
Je mnoho spôsobov, ako pracovať s podvedomou mysľou. Najčastejšie sú to afirmácie, vizualizácia si svojej novej role za hranicou svojej komfortnej zóny a pre dnešný príspevok som si pre vás pripravila ako spôsob práce s podvedomím vedené meditačné cvičenie. Meditácia “Za hranicou komfortnej zóny” naučí našu podvedomú myseľ nové zručnosti, schopnosti, alebo nám dá nové vlastnosti, ktoré potrebujeme mať, aby nám bol umožnený prechod z našej zóny komfortu, aby sme prirodzene posunuli jej hranice.
Práca s podvedomou mysľou je teda dôležitá pre prekonanie psychologických bariér a zlepšenie schopnosti zvládať nové a náročné situácie, čím podporuje celkový osobný rast a rozvoj. Práca s podvedomou mysľou je kľúčová pri prekračovaní hranice komfortnej zóny.
Obsah web stránky je primárne spracovaný podľa názoru autora, ak nie je citované inak. Informácie sú určené pre osobné záujmy čitateľa, bez poznania anamnézy a kontraindikácií individuálnych podmienok čitateľa a nenahrádzajú štandardnú zdravotnú starostlivosť. Žiadna z informácií tejto web stránky nie je určená a nemala by byť považovaná za zdravotné poradenstvo. Prosím, konzultujte svoj zdravotný stav s vašim lekárom predtým, ako začnete akýkoľvek liečebný program, a to najmä ak ste tehotná, dojčiaca alebo užívate medikáciu alebo sa liečite zo zdravotných problémov.