Polyvagálna teória, mnohým názov nič nehovoriaci. A je to pochopiteľné, je to niečo, čo je relatívne nové. Vďačíme za ňu Steve Porges, ktorý pre nás pripravil doslova mapu. Mapu našich reakcií. Niekedy sú naše reakcie skutočne paradoxné. Niekedy reagujeme neopodstatnene prehnane. Možno ste si to všimli sami na sebe. Reagujeme, ako by sme boli v ohrození a pritom nám nič nehrozí. Reagujeme prehnane v určitých situáciách, nerozumieme prečo, ale jednoducho sa to deje. Polyvagálna teória nám dáva odpoveď na túto otázku.

Prečo mám z tohto človeka zlý pocit? Však je to kolega. Prečo reagujem na jeho prítomnosť tak, ako by bol predátor? Prečo štekám na svojho manžela, keď prichádza neskôr z práce? Prečo mám obavy požiadať túto osobu o pomoc? Prečo nedokážem hovoriť na verejnosti? Prečo po návšteve svokry vždy siaham po pohári vína? Prečo mám chuť utiecť, i keď milujem svoje deti? Prečo som vždy v strese, keď niekto neocení moju pomoc? To je len malý príklad otázok, na ktoré obvykle nehľadáme odpoveď. Ale ak sme dostatočne zvedaví, môžeme odpoveď získať.

Ak je našim cieľom pochopiť svoje neočakávané, často paradoxné reakcie, polyvagálna teória je na našej strane. Je pre nás ako mapa, po ktorej putujeme. Raz sme hore, sme šťastní, všetko je dokonalé, chceme svoje šťastie zdieľať s inými, máme súcit a porozumenie k chybám a omylom, sme schopní pomyselne objať seba samého a dopriať si podporu a sebalásku.

A potom sa objaví nejaký spúšťač, niečo, čo naruší naše harmonické spojenie. Démon stresu pochádzajúci z vnútra nás, z prostredia okolo nás, alebo z našej interakcie s inou osobou. A bum….. Nastupuje prvá obranná línia. Už nás nezaujíma nič. Jediný cieľ je prežitie. Nerozmýšľame racionálne. Obetujeme vyššie emócie ako súcit, láska, sociálne spojenie, porozumenie len pre našu obranu. Naše uvažovanie sa vypína, sú tu len inštinkty. Konáme v zmysle inštinktov prežitia. To je ten pocit adrenalínovej dávky. Máme silu. Máme svaly. Musíme zvíťaziť. Vieme robiť veľké pohyby, vyslovovať veľké a urážlivé slová. Víťazí sila. Sila slova, sila svalov, sila rýchlosti.

Ale čo keď je tento spúšťač nad naše sily. Čo ak vieme, že boj bude pravdepodobne z našej strany dopredu prehraný. Čo ak je predátor silnejší ako my? Čo ak nemáme takú silu, silu svalov, silu slova, silu právomocí. Hrozba je skrátka nad naše sily. A skutočne sa nejedná o fyzickú silu. Môže to byť šéfka, ktorá rozhoduje o tom, či budem alebo nebudem mať prácu. Je to jednoducho niečo, niekto, kto je v našom príbehu vyššie, ako sme my sami. Potom má náš nervový systém ďalšiu záložnú stratégiu. Nemôžeme bojovať fyzicky, nemôžeme bojovať silou slova, ale môžeme uniknúť mentálne. Odpájame sa, disasociujeme sa. Nie sme prítomní v situácii. Deje sa všetko mimo nás. Nechceme si to priznať. Nechceme myslieť. Nechceme cítiť. Odpájame sa mentálne.

Polyvagálna teória nám ukazuje, že naše reakcie sú v podstate celkom jednoduché.  Máme len tri možnosti, ako žiť svoj život. Sme buď sociálne angažovaní, hraví, prítomní, zvedaví, alebo nastupuje obranná stratégia nervového systému. A tu sú opäť dva možné scenáre našich reakcií. Ak je to v rámci našich síl, tak môžeme bojovať napríklad slovne, činmi, môžeme utekať doslovne, alebo zo situácie. Druhou obrannou stratégiou je odpojenie sa, popieranie situácie, hanba a vina. Obrazne môžeme klamať sebe samému, že veci sú inak ako sú. Nehovoríme, hanbíme sa, obviňujeme sa. Sme ako ten slimák, ktorý zaliezol do svojej ulity. Je náročné vyjsť von. Je to znehybňujúce, imobilné prostredie ako spôsob sebazáchrany. Obrazne hráme mŕtveho.

A všetkými tromi spôsobmi života sa hýbeme viac, alebo menej počas svojho každého dňa. To, čo v polyvagálnej teórii robíme, je pochopenie. Kde sa nachádzam? Som v stave bezpečia, kde vidím pozitívnu stránku života, viem plánovať, snívať, hrať sa? Alebo som v jednej z obranných stratégii, či už aktívnej mobilizácie alebo pasívnej imobilizácie?

Čo nám hovorí mapa? Hovorí nám, kde sa nachádzame a ako prísť do cieľa. A to je obrazný popis nášho kurzu. Kde sa nachádzame a ako prísť do bezpečia. A k tomu je potrebné spoznať svoj nervový systém a jeho reakcie.

Ak sme dostatočne zvedaví, hraví a otvorení tejto myšlienke, kurz polyvagálnej teórie nám dá odpoveď na naše otázky. Už nemusíme žiť tie negatívne príbehy, ktoré sme si niekde na našej ceste životom o sebe vytvorili. Môžeme pochopiť, že tvrdenie, napríklad – nie som dostatočne múdra, nie som dostatočne pekná, že nie som sebavedomá, že ostatní vedia všetko lepšie, že som lúzer, že som neschopná …. Tieto príbehy, ktoré si hovoríme, vznikli jednoducho tam, kde bol náš nervový systém dočasne dysregulovaný, že sme boli v niektorej z obranných stratégií. A sú to úžasné stratégie, ktoré nám tam niekde v minulosti pomohli “prežiť”.

Ale už sme dosť veľké, nemusíme volať naše obranné stratégie pre záchranu.  Sme dosť veľké, aby sme mali pochopenie pre tieto obmedzujúce presvedčenia a príbehy. Môžeme ich zmeniť, môžeme ich uvoľniť. A to len vtedy, ak sme dostatočne zvedaví a otvorení ich skúmať. Tak poďte do toho. Je to jazda, je to cesta, ale stojí za to.

Čo je súčasťou kurzu Polyvagálnej teórie?

• Komplexný kurzový manuál
• Pracovný zošit
• 5 videoukážok
• Bezplatné konzultácie
• Certifikát 

PODROBNÝ SYLABUS KURZU PRACOVNý ZOšITPRIHLÁSTE SA NA KURZ!