Z predchádzajúceho rozhovoru s klientom už máte predstavu o tom, čo ho trápi a čo chce vo svojom živote zmeniť. Máte tiež určitú hypotézu o tom, kde sa môže nachádzať energia v prebytku alebo nedostatku a aký cieľ chce klient prostredníctvom terapie dosiahnuť. Vašou úlohou bude postupne skúmať, kde môže byť energetické prúdenie v súvislosti so stanoveným cieľom blokované.
Tento krok je dôležitý, nakoľko pracujeme s telom, podvedomím a nie s vedomou mysľou, ktorá preferuje hodnotenie farby alebo vysvetľovanie. Ak by sme začali hneď s atribútmi farieb, klient by sa mohol opierať o naučené predstavy o tom, čo daná farba „znamená“. Tým by sa aktivovala skôr kognitívna interpretácia než autentická reakcia organizmu. Pri priamom telesnom prežívaní však zachytávame spontánnu odpoveď nervového systému, ktorá je autentická, neskreslená a presne odráža postoj podvedomia. Nie je tam žiadne racionálne posudzovanie. Práve táto spontánna telesná informácia nám môže napovedať, kde sa v systéme klienta objavuje napätie, blok alebo naopak zdroj podpory.
Prvé dve základné otázky:
-
Ktorá je vaša najobľúbenejšia farba?
-
Obľúbená farba
Vybraná obľúbená farba je pre nás veľmi dôležitá, pretože ju môžeme považovať ako významný zdroj regulácie nervového systému. Farby totiž neovplyvňujú len naše vedomé vnímanie, ale aktivujú aj limbický systém, hormonálne procesy a autonómny nervový systém. Ak človek určitú farbu spontánne vyberie ako obľúbenú, môže to znamenať, že jeho organizmus intuitívne hľadá kvalitu energie, ktorú táto farba symbolizuje, napríklad stabilitu, pokoj, vitalitu alebo schopnosť komunikácie.
Našou úlohou je vybranú farbu vedome použiť ako zdroj regulácie. Požiadame klienta, aby skúsil farbu chvíľu pokojne pozorovať a vnímať ju nielen mentálne, ale aj telesne. A my podporíme jeho vnímanie otázkami ako napríklad: Kde v tele cítim kvalitu tejto farby? Aký je to pocit? Aký mám výraz tváre pri sledovaní tejto farby, čo sa deje s mojimi svalmi a dychom?
Necháme klienta precítiť kvality obľúbenej farby na jeho vlastnom tele, aby zažil pocit, ktorý mu farba prináša. Takto sa farba môže stať kotvou pre stav regulácie nervového systému a podporovať aktiváciu upokojujúceho systému, ktorý je spojený s pocitom bezpečia, sociálneho kontaktu a vnútorného pokoja. Farba sa tak stáva praktickým nástrojom regulácie, ktorý môže pomôcť obnovovať vnútornú rovnováhu na úrovni tela, emócií aj nervového systému.
Príklad dialógu:
Terapeut: Aká farba vás momentálne najviac priťahuje alebo je vám najpríjemnejšia?
Klient: Zelená.
Terapeut: Aká farba vás momentálne najmenej priťahuje a je vám najmenej príjemná?
Klient: Červená.
Terapeut: (ponúkne hmotný zelený objekt) Skúste sa na chvíľu pozrieť na túto zelenú farbu, ktorá je pre vás práve teraz príjemnou a pritiahla vašu pozornosť. Nechajte oči na nej chvíľu spočinúť a nič nemusíte meniť. Len ju vnímajte.
(pauza)
A teraz pomaly presuňte pozornosť do tela. Čo si všimnete ako prvé?
Klient: Cítim trochu viac pokoja.
Terapeut: Kde v tele ten pokoj cítite najvýraznejšie?
Klient: V oblasti hrude.
Terapeut: Skúste na chvíľu zostať v tejto oblasti. A vnímajte tento pokoj v oblasti vašej hrude.
(pauza)
A ak by mal tento pocit pokoja vo vašej hrudi veľkosť, aká by bola? Je to malý bod alebo skôr širší priestor?
Klient: Skôr širší priestor, akoby vypĺňal celú oblasť mojej hrude.
Terapeut: A širší priestor akoby vypĺňal celú oblasť vašej hrude. A ak by mal tento priestor teplotu, aká by bola? Je skôr teplý, chladný alebo neutrálny?
Klient: Jemne teplý.
Terapeut: A tento širší, teplý priestor vo vašej hrudi, ak by mal textúru, aká by bola? Je ten pocit skôr mäkký, hladký, ľahký… alebo má inú kvalitu?
Klient: Je mäkký a príjemný.
Terapeut: A ak cítite vo vašej hrudi tento mäkký, príjemný a teplý priestor, čo sa deje s vašim dychom?
Klient: Je pomalší.
Terapeut: A je pomalší, môžeme chvíľu len sledovať, ako prirodzene prúdi.
(pauza)
Kam smeruje, do hrude, brucha, alebo niekam inam?
Klient: Najviac do hrude.
Terapeut: A keď dych prichádza do tohto miesta, skúste si všimnúť, či sa ten pocit jemného tepla a mäkkosti s výdychom trochu rozširuje alebo zostáva rovnaký.
Klient: Rozširuje sa.
Terapeut: Kam sa rozširuje najviac?
Klient: Do ramien.
Terapeut: Všimnite si teraz ramená. Zmenila sa tam váha alebo napätie?
Klient: Sú ľahšie.
Terapeut: Dovoľte si zostať ešte niekoľko pokojných dychov pri tomto pocite, pri zelenej farbe, mäkkosti v hrudi, jemnom teple a ľahších ramenách. Len pozorujte, čo robí telo, keď má tento priestor.
Klient: Je to veľmi príjemné.
Terapeut: Skúste si zapamätať tento telesný pocit, jeho miesto v tele, teplotu, textúru aj spôsob, akým telo dýcha.
Keď sa k tejto farbe neskôr vrátite pohľadom alebo predstavou, môže vám pomôcť znovu sa naladiť na tento stav v tele. |
Pocity, ktoré sme v tele vedome aktivovali prostredníctvom farby, môžu slúžiť ako vnútorný orientačný bod, ku ktorému sa môžeme v budúcnosti znovu vrátiť. Telo si totiž dokáže zapamätať kvalitu určitého stavu, napríklad mäkkosť, teplo, pocit priestoru v hrudi alebo pokojnejší dych. Keď si tento stav vedome všimneme a chvíľu pri ňom zostaneme, vytvárame medzi farbou a telesným prežívaním prirodzené prepojenie.
V ďalších situáciách potom môže stačiť, aby sme sa na túto farbu znovu pozreli alebo si ju na chvíľu predstavili. Spolu s ňou si môžeme pripomenúť aj miesto v tele, kde sme cítili pokoj, jeho teplotu, textúru alebo spôsob, akým sa vtedy pohyboval dych. Týmto spôsobom sa farba môže stať jednoduchou kotvou, ktorá nám pomáha znovu aktivovať stav väčšieho pokoja, stability a telesnej regulácie.
Neobľúbená farba
Farba, ktorá bola označená za najneobľúbenejšiu bude vždy vyžadovať vašu zvýšenú pozornosť a naznačuje oblasti, ktoré potrebujú zmenu a liečenie. Každá farba má svoje pozitívne a svoje negatívne atribúty a preto je na mieste, aby sa energia farby, ktorá bola označená ako neobľúbená zapojila do života vášho klienta, aby sa dosiahla energetická rovnováha. Farby a to najmä tie, s ktorými prichádza pocit diskomfortu, môžu byť našim najlepším liečením. Stresor, ktorý môže byť akéhokoľvek charakteru a pôvodu, je zakódovaný v tele ako určitá farba. Nakoľko je všetko v živote farebné, tak rovnako aj všetky naše skúsenosti a reakcie k nim, sú zoskupené a zakódované v našom nervovom systéme ako špecifická farba. Každá emocionálna trauma je hlboko asimilovaná v našom podvedomí a tým sa určitá časť alebo oblasť nášho bytia dostáva do energetickej tmy.
Farba, ktorú klient odmieta alebo sa necíti pri pohľade na ňu príjemne, prezentuje staré a bolestivé spomienky, ako výsledok stresora. To však neznamená, že musia byť vedomé. Veľmi často sú emocionálne rany hlboko ukotvené v našom podvedomí. A i keď nemáme na negatívny zážitok žiadnu referenciu, alebo vedomú spomienku, naše telo si pamätá a pri obdobnom spúšťači môžeme opäť cítiť staré a známe napätie, zrýchlený dych, alebo akýkoľvek prejav telesného diskomfortu. Ak dokážeme identifikovať a determinovať tie farby, ktoré nie sú príjemné, potom ich efekt dokážeme neutralizovať spolu so stresorom, ktorý reprezentujú.
Ak ste identifikovali farbu, ktorá má atribúty diskomfortu, potom to bude presne tá farba, s ktorou budete počas druhej fázy terapie pracovať. Vychádzajúc z princípov homeopatie, kde platí Similia similibus curentur – rovnaké liečime rovnakým, aj vy budete liečiť emocionálne bloky presne tým, čo ich v podvedomí symbolizuje. Tá farba, ktorú nedokážeme prijať je tým najlepším liekom, ktorý potrebujeme stráviť, aby liečebný proces našej duše začal.
Práca s neobľúbenou farbou vždy nasleduje až po precítení atribútov obľúbenej farby. Najskôr precítime to, čo nám dáva farba obľúbená, aby sme klienta hneď na začiatku uviedli do regulovaného stavu. Nemôžeme ísť hlbšie, pátrať po negatívnych emocionálnych vzorcoch, pokiaľ nie je klient v regulovanom stave. To je alfa omega úspešnosti terapie. Teda v prvom rade je to regulácia a precítenie pocitov obľúbenej farby. A rovnako, túto farbu využijeme v ďalšej fáze terapie, pokiaľ sa u klienta objavia nepríjemné pocity pri práci s farbou neobľúbenou. Obľúbená farba sa tak stáva bezpečným zdrojom, ku ktorému sa môžeme kedykoľvek vrátiť a znovu obnoviť stav regulácie.
Príklad dialógu (pokračovanie s neobľúbenou farbou):
Terapeut: Teraz môžeme urobiť malý krok, ak súhlasíte a vrátiť sa k farbe, ktorú ste označila ako neobľúbenú. Je to pre vás v poriadku?Klient: Áno, som pripravená.Terapeut: (poskytne hmotný objekt červenej farby) Skúste na chvíľu len vnímať červenú farbu, tú ktorá vám nie je príjemná. Nemusíte ju skúmať dlho, len sa chvíľu zahľaďte na jej farbu. Klient: Cítim napätie v bruchu.
Terapeut: Dobre, všimli sme si napätie v bruchu. Skúste chvíľu zostať na tomto mieste a len ho pozorovať. Ak by malo toto napätie v bruchu teplotu, aká by bola?
Klient: Je skôr horúce.
Terapeut: A keby ste malo toto horúce napätie v bruchu nejakú textúru, aká by bola? Je to niečo skôr tvrdé, husté, stiahnuté… alebo má inú kvalitu?
Klient: Skôr tvrdé, až pichľavé.
Terapeut: Skôr tvrdé až pichľavé. A ak by mal tento tvrdý a pichľavý pocit nejaký nejakú veľkosť, aká by bola? Skôr malá, alebo je vo väčšom priestore?
Klient: Skôr menší pichľavý bod.
Terapeut: A keď chvíľu sledujete tento menší pichľavý bod, je skôr stabilný, alebo sa v ňom objavuje nejaký pohyb. Napríklad pulzovanie, tlak alebo sťahovanie?
Klient: Je tam tlak, akoby som mala v bruchu ihličky.
Terapeut: A keď je tam tlak a pocit ihličiek vo vašom bruchu, čo teraz robí váš dych? Je plytší, rýchlejší alebo zostáva pokojný?
Klient: Je trochu plytší.
Terapeut: A ak je to v poriadku, na chvíľu presunieme pozornosť z červenej farby a vrátime sa k zelenej (terapeut ponúka pôvodný zelený objekt).
Klient: Áno, chcem zas zelenú. Nech ide táto červená preč.
Terapeut: (chvíľu necháme klienta pozorovať zelený objekt). Áno, necháme oči vrátiť sa k podporujúcej zelenej farbe a len si všímame, čo sa deje, či sa menia telesné skúsenosti a pocity. (Necháme klientovi dostatok času)
(pauza)
Terapeut: Je tento pocit stále v hrudi, alebo zmenil svoje miesto? Klient: Stále je to jemne a teplé miesto v mojej hrudi.
Terapeut: A jeho textúra? Je stále mäkká?
Klient: Áno.
Terapeut: A teraz si skúsime všimnúť dych. Mení sa nejako, keď vnímame tento mäkký priestor v hrudi?
Klient: Je hlbší.
Terapeut: A je hlbší. A teraz sa môžeme so zvedavosťou pozrieť, čo v tomto mäkkom priestore a hlbokom dychu robí brucho.
Klient: Trochu sa uvoľňuje.
Terapeut: A trochu sa uvoľňuje. A môžete skúsiť na chvíľu vnímať obe miesta naraz. Mäkký, teplý priestor v hrudi spojený so zelenou farbou a ihličky v bruchu a napätie, ktoré sa objavilo pri červenej. Nemusíte nič meniť. Len sledujte, čo robí telo, keď má k dispozícii oba tieto signály. (necháme klientovi dostatok času)
(pauza)
Terapeut: Všimnite si, či medzi týmito dvoma miestami vzniká nejaký vzťah alebo pohyb. Možno sa mení dych, teplota, alebo sa niektorý pocit začína jemne posúvať.
(pauza)
Klient: Všetko sa nejak mieša, napätie a ihličky v bruchu už nie sú tak intenzívne.
Terapeut: Teraz vám do jednej ruky podám zelený predmet a do druhej červený. Nemusíte s nimi nič robiť, len ich chvíľu podržte. (necháme klienta uchopiť oba predmety a dáme mu čas). Skúste si všimnúť, čo robí vaše telo, keď máte v jednej ruke farbu, ktorá vám prináša pokoj a v druhej farbu, ktorá vyvoláva ihličky v bruchu.(pauza)
Terapeut: Keď držíte v ruke zelený predmet, čo sa deje v oblasti hrude? Je tam stále ten mäkký, teplý priestor?Klient: Áno, stále tam je.
Terapeut: A keď si zároveň všimnete červený predmet vo vašej druhej ruke, čo sa deje s napätím v bruchu? Zostáva rovnaké, zosilňuje sa alebo sa trochu mení?Klient: Je tam, ale je slabšie. Terapeut: Dobre. Skúste teraz len chvíľu držať oba predmety a vnímať, ako vaše telo reaguje na obe farby naraz. Nemusíte nič meniť. Len si všimnite dych, teplotu v tele alebo napätie v svaloch.(pauza)Terapeut: Niekedy telo zistí, že aj keď sa objaví nepríjemný pocit, stále tu môže byť aj miesto pokoja. A tieto farby nám v tom môžu pomôcť . Jedna ako zdroj opory a druhá ako informácia o tom, kde telo potrebuje viac pozornosti a starostlivosti.
Klient: (spontánne si pritiahne oba farebné predmety k hrudi)Terapeut: Skúste len chvíľu zostať v tomto geste a vnímať, čo to robí s vaším telom.(pauza)Klient: Cítim viac pokoja.Terapeut: Áno. Niekedy telo samo nájde spôsob, ako spojiť to, čo bolo oddelené. Obľúbená farba nám prináša oporu a reguláciu a tá neobľúbená nám ukazuje miesto, kde je ešte napätie alebo stará skúsenosť. Keď ich dokážeme držať spolu, ako teraz pri srdci, telo začína nachádzať novú rovnováhu. |
Integrácia obľúbenej aj neobľúbenej farby má v tomto procese dôležitý význam. Obľúbená farba predstavuje zdroj regulácie. Má svoju kvalitu, ktorú nervový systém prirodzene prijíma ako bezpečnú a upokojujúcu. Pomáha telu vstúpiť do stavu väčšej stability, otvorenosti a vnímavosti. Neobľúbená farba naopak často symbolizuje skúsenosti alebo emócie, ktoré sú spojené s napätím, odporom alebo staršími stresovými reakciami. Keď pracujeme najskôr s obľúbenou farbou, vytvárame v tele oporný bod regulácie. Až potom sa môžeme jemne dotknúť aj farby neobľúbenej, pričom telo má stále k dispozícii zdroj bezpečia v podobe obľúbenej farby.
Niekedy klient sám príjme obe farby, ako v našom ukážkovom dialógu. Niekedy mu môžeme pomôcť slovne s gestom integrácie, napríklad ho môžeme vyzvať, aby priložil obe farby k hrudníku alebo k srdcu a chvíľu vnímal, ako ich telo drží naraz. Ďalšou možnosťou je držať jednu farbu v každej ruke a sledovať, aké telesné vnemy sa objavujú, keď sú obe prítomné súčasne. Môžeme tiež klienta pozvať, aby pomaly prisúval ruky s farbami k sebe, akoby sa kvality oboch farieb mohli stretnúť v priestore. Počas tohto procesu klient pokojne dýcha a vníma obe farby naraz, bez snahy niečo meniť alebo hodnotiť. Cieľom týchto gest nie je jednu farbu potlačiť alebo druhú posilniť, ale umožniť telu zažiť, že aj rôzne, niekedy aj protichodné kvality môžu existovať vedľa seba. Práve táto skúsenosť spoločného držania často vedie k prirodzenému uvoľneniu napätia a k postupnej integrácii.
Tým, že klient drží obe farby naraz, umožňujeme nervovému systému zažiť novú skúsenosť. Nepríjemný podnet už nemusí byť prežívaný izolovane alebo ohrozujúco, pretože je zároveň prítomná aj kvalita pokoja a opory. V somatickej práci ide o proces integrácie. Telo sa učí, že môže zostať v kontakte s náročnou skúsenosťou bez toho, aby stratilo pocit stability. Gestom pritiahnutia oboch farieb k srdcu sa symbolicky aj telesne spája to, čo bolo predtým oddelené. V tomto okamihu sa začína proces vyrovnávania a harmonizácie, kde aj to, čo bolo odmietané, môže postupne nájsť svoje miesto v celku.
V tejto fáze práce sa nezameriavame na analýzu alebo interpretáciu atribútov jednotlivých farieb. Nejde o intelektuálne vysvetľovanie významu farby ani o hľadanie logických súvislostí. Našim cieľom je umožniť klientovi priamu telesnú skúsenosť s farbou a sledovať, aké reakcie v jeho tele spontánne vznikajú. Ak by sme začali vysvetľovať atribúty farieb, aktivovali by sme predovšetkým racionálnu, analytickú časť mysle. V somatickej práci sa však snažíme podporiť vnímanie tela, pocitov a jemných zmien v nervovom systéme. Preto nechávame klienta najskôr vnímať farby cez telo, cez dych, napätie, teplotu, textúru alebo pocit priestoru v tele.
Práve táto bezprostredná skúsenosť je pre proces regulácie a integrácie dôležitejšia než intelektuálne pochopenie. Farba tu nepôsobí ako symbol, ktorý treba vysvetliť, ale ako živý podnet, ktorý aktivuje telesné a emocionálne reakcie. Až neskôr, ak je to užitočné, môžeme pracovať aj s atribútmi farieb a ich širším významom.
Atribúty farieb
Po tom, čo klient zažil priamu telesnú skúsenosť s obľúbenou aj neobľúbenou farbou môžeme terapiu uzatvoriť, alebo môžeme ísť ďalej aj na prácu s atribútmi farieb. Niekedy stačí skutočne len integrácia bez logickej analýzy. Nemusíme ísť ďalej. Ak budeme pokračovať atribútmi farieb, klienta presúvame už z roviny prežívania do roviny rozmýšľania a analýzy. V tejto fáze, ak klient na svojom tele zažil konkrétnu telesnú skúsenosť, môžeme ju využiť ako most k hlbšiemu porozumeniu.
Atribúty farieb predstavujú kvality energie, ktoré jednotlivé farby nesú. Každá farba má svoje harmonické aj disharmonické prejavy a môže poukazovať na určité psychologické alebo emocionálne témy v živote človeka. Keď klient už vníma, ako jeho telo reaguje na konkrétnu farbu, môžeme tieto telesné signály prepojiť s významom a symbolikou farby.
Obľúbená farba často poukazuje na kvality, ktoré sú pre klienta prirodzené, podporujúce alebo ktoré jeho systém práve potrebuje na obnovenie rovnováhy. Naopak neobľúbená farba môže naznačovať oblasti života, ktoré sú spojené s napätím, odmietaním alebo staršími skúsenosťami, ktoré ešte neboli plne spracované. Práca s atribútmi farieb tak pomáha klientovi pochopiť, aké kvality chce jeho systém posilniť a aké potrebuje postupne integrovať, aby sa obnovila vnútorná rovnováha.
Príklad dialógu (pokračovanie s atribútmi farieb):
Terapeut: Keď ste si pred chvíľou pritiahli obe farby k srdcu a zostali pri tom mäkkom, teplom priestore v hrudi, telo nám ukázalo niečo veľmi zaujímavé. Zelená farba vo vás prináša pokoj a priestor. Ak sa teraz pozrieme na atribúty tejto farby, zelená je často spojená s rovnováhou, harmóniou a schopnosťou vytvárať vnútorný pokoj. Keď počujete tieto slová, ako rovnováha, harmónia, pokoj, rezonuje niečo z toho s vašou skúsenosťou?Klient: Áno, ten pokoj tam naozaj cítim.
Terapeut: Dobre. Skúste sa na chvíľu znovu pozrieť na zelený predmet vo vašej ruke. A položte si otázku: Kde vo svojom živote práve teraz potrebujem viac tejto kvality pokoja alebo rovnováhy? (necháme klientovi čas)Klient: Asi v práci.Terapeut: Rozumiem. Zelená farba nám teda môže ukazovať kvalitu, ktorú váš systém potrebuje viac podporiť.(pauza)A teraz sa na chvíľu pozrime aj na červenú farbu, ktorú ste označili ako nepríjemnú. Červená je farba energie, sily, akcie a životnej vitality. Niekedy však môže byť spojená aj s napätím, tlakom alebo príliš silnou snahou o perfekcionizmus. Keď ste pred chvíľou držali červený predmet, vaše telo reagovalo napätím a ihličkami v bruchu. Ak sa na to pozrieme cez atribúty tejto farby, čo vám napadne pri slovách energia, sila, výkon alebo akcia?Klient: Možno tlak na výkon.
Terapeut: Tlak na výkon v práci, akoby vaše telo reagovalo na červenú farbu práve vtedy, keď sa objaví príliš veľa tlaku alebo nároku. (pauza)Skúste teraz na chvíľu pozorovať obe farby vo vašich rukách. Zelená, ktorá prináša pokoj a rovnováhu. A červená, ktorá prináša energiu, tlak a výkon. Čo si vaše telo všimne, keď sú tieto dve kvality prítomné spolu? (necháme klientovi čas)Klient: Je to vyváženejšie.
Terapeut: Presne tak. Niekedy nepotrebujeme jednu farbu odstrániť a druhú ponechať. Telo skôr hľadá rovnováhu medzi kvalitami, ktoré jednotlivé farby prinášajú. Zelená nám môže pomáhať regulovať tempo a vytvárať priestor. A červená môže prinášať silu konať , ale bez toho, aby telo zostalo v napätí a tlačené do výkonu. |
Na záver práce, v ktorej sme najskôr pracovali so somatickým prežívaním obľúbenej a menej obľúbenej farby, následne sme prešli k atribútom farieb a situáciu klienta sme skúmali napríklad cez tému tlaku v práci (v našom príklade prostredníctvom červenej a zelenej), je dôležité celý proces jednoducho uzavrieť a integrovať získané uvedomenia.
Terapeut môže klienta najskôr pozvať k krátkej reflexii otázkami ako napríklad „Keď sa teraz pozriete na našu dnešnú prácu s farbami, čo bolo pre vás najsilnejšie alebo najzaujímavejšie zistenie?“ Nechať klienta sumarizovať jeho vlastné pocity, dojmy a myšlienky, ktoré získal počas diagnostickej práce. Klient tak dostáva priestor pomenovať, čo si z procesu odnáša. V našom príklade sa mohlo ukázať, že červená farba súvisí s tlakom, nárokom na výkon alebo vnútorným napätím a perfekcionizmom, zatiaľ čo zelená prináša kvalitu pokoja, priestoru alebo rovnováhy.
Následne môže terapeut jemne zhrnúť celý proces, ako napríklad: „Zdá sa, že keď sa objaví tlak (červená), vaše telo reaguje napätím a ihličkami v bruchu. A zároveň máte k dispozícii aj kvalitu zelenej, miesto pokoja a rovnováhy, ku ktorému sa môžete vrátiť.“ Dôležité je, aby záver nebol príliš analytický, ale aby klientovi pomohol preniesť skúsenosť do jeho každodenného života. Môžeme mu ponúknuť z nášho „menu“ techník tie, ktoré s ním rezonujú a môže praktizovať mimo terapie vo svojom bežnom dni a vedome pracovať s kvalitami zelenej farby. A o tom bude už nasledujúca lekcia, kde vám ukážeme, aké techniky môže obsahovať vaše terapeutické „menu“. Takto uzavretý proces pomáha klientovi nielen pochopiť význam farieb, ale aj vidieť konkrétny spôsob, ako môže s týmito kvalitami pracovať vo svojom každodennom živote.
Technika č. 2 – Výber farebných tvarov
Táto technika bola vyvinutá v roku 1985 autormi Dorothy a Howard Sun. Budeme pracovať s psychológiou farieb, ktorá nám bude slúžiť na bližšie porozumenie a pochopenie klienta a jeho situácie. Tentokrát nebude dôležitá farebná preferencia vášho klienta, nebudeme sa sústreďovať na farby obľúbené a menej obľúbené. A dokonca nebudeme klásť ani otázky.
Budeme pracovať s rovnakými farbami, ktoré sú ale zoskupené do geometrických útvarov. Vašou úlohou je poskytnúť vášmu klientovi farebné geometrické útvary, ktoré sú na bielom podklade. Inštruujte vášho klienta, aby si vybral v postupnom poradí tri farby, resp. tri geometrické útvary, ktoré si práve v tomto momente vybrať chce. Sústreďte sa najmä na poradie, v akom sú farby vyberané. Terapeutické tvary si môžete vytlačiť kliknutím sem.
V tejto technike používame farby, ktoré sú zoskupené do geometrických útvarov. Každý tvar vyjadruje vlastnú energiu a podporuje vibrácie všetkých ôsmych farieb, ktoré v rámci terapie a diagnostiky terapeut používa. Forma bola vždy asociovaná s ľavou mozgovou hemisférou, ktorá sa viaže k logike, ráciu, analytickým schopnostiam, kým pravá strana mozgu, ten umelec v nás, ktorý sa riadi inštinktmi a intuíciou reaguje na farbu. Spojením oboch hemisfér dokážeme odhaliť skryté aspekty samého seba, ktoré môžeme využiť na cestu vpred, osobný rast a rozvoj. Veľmi dôležité je pri tomto spôsobe diagnostiky poradie, v akom sú farebné tvary vyberané.
-
Prvá farba – odkiaľ pochádzame: predstavuje základ, ktorý tvorí osobnosť vášho klienta. Vyjadruje to, kto skutočne sme a reflektuje, ako reagujeme v bežných situáciách.
-
Druhá farba – kde sa nachádzame: predstavuje súčasný stav fyzickej, emocionálnej, mentálnej a duchovnej úrovne vášho klienta. Sú tu zachytené hlboko zakorenené presvedčenia a tie sú vždy veľkou výzvou k rekonštrukcii. Farba na druhej pozícii je práve tou farbou, s ktorou budete pracovať v rámci terapie.
-
Tretia farba - kam smerujeme: farba na tretej pozícii nás posúva do novej úrovne nášho života, vedie nás k dosiahnutiu svojich cieľov a mét. Sú tu zachytené sny, vízie, túžby a práve farba tretej pozície nám ukazuje cieľ, ktorý túžime dosiahnuť v tento moment.
Význam tejto techniky je trochu iný než pri technikách, ktoré pracujú priamo s telom alebo nervovým systémom. Tu je dôležité dokonalé poznanie atribútov farieb, pretože budeme pracovať s psychologickou projekciou, na ktorú budú reagovať dobre klienti, ktorí sú viac v hlave, viac kognitívni a nemusia mať prístup k telesnému vnímaniu. Tiež ju môžete využiť ako otváraciu techniku predtým, ako pristúpite k telu a jeho reakciám na určitú farbu.
Teda môžeme hovoriť skôr o projekčnej alebo diagnostickej technike. Nie tak celkom regulačnej. Najlepšie funguje u klientov, ktorí sú viac mentálne orientovaní alebo potrebujú bezpečný symbolický vstup do témy. Pri výbere farieb a tvarov klient premieta svoje aktuálne psychické nastavenie do vizuálneho výberu. Nie je to priamy telesný signál ako pri somatickej práci, ale skôr projekčný mechanizmus, podobný princípu, aký používajú napríklad projektívne testy v psychológii (napr. Rorschach, Lüscherov farebný test).
Farba a tvar tu fungujú ako neutrálne stimuly, do ktorých sa môže premietnuť momentálny stav klienta, jeho nálada, potreby, vnútorné napätie alebo smerovanie energie. I keď v tejto technike nepracujeme priamo s reguláciou nervového systému, môže nám a nášmu klientovi odhaliť témy, ktoré sám ešte neformuloval.
Príklad interpretácie výberu tvarov podľa SUN:
Vybrané poradie: Oranžová – modrá – žltá
Interpretácia:
Oranžová farba na prvom mieste – podstata klientaOranžová farba môže naznačovať, že klient vo svojej podstate vychádza z energie vitality, spontánnosti a tvorivosti. Táto farba je často spojená so sociálnosťou, radosťou zo života a schopnosťou nadväzovať kontakt s druhými ľuďmi. Môže to byť prirodzený zdroj energie, z ktorého klient čerpá.
Modrá farba na druhom mieste – aktuálna výzva alebo súčasný stavModrá farba na tejto pozícii môže naznačovať potrebu pokoja, stability a vnútorného usporiadania tak, aby sústredil svoje myšlienky do tohto momentu, na prítomnosť. Klient sa môže nachádzať v období, kedy rieši minulosť, alebo budúcnosť a to čo potrebuje je byť tu a teraz so svojou vlastnou pravdou, ktorú dokáže jasne vyjadriť pred sebou samým. Modrá môže poukazovať na snahu spomaliť, stabilizovať emócie alebo nájsť vlastnú pravdu uprostred chaosu myšlienok.
Žltá farba na treťom mieste – očakávaný výsledokŽltá farba môže symbolizovať smerovanie k väčšej jasnosti, pochopeniu a mentálnej orientácii. Ako výsledok môže naznačovať obdobie, v ktorom klient lepšie porozumie svojej situácii, uvidí nové možnosti alebo dokáže nájsť riešenia, ktoré mu prinesú väčší pocit istoty a smerovania.
Celkové čítanie výberuKlient vychádza z prirodzenej energie vitality, tvorivosti a otvorenosti (oranžová), momentálne však potrebuje nájsť viac pokoja a stabilizácie (modrá), aby sa mohol posunúť k väčšej jasnosti a pochopeniu svojej situácie (žltá). |
Je dôležité zdôrazniť, že interpretácia farieb podľa tejto techniky nie je pevnou diagnózou, ale skôr pracovnou hypotézou terapeuta. Farebný výber nám môže poskytnúť určitý smer alebo náhľad na situáciu klienta, ale nikdy by nemal byť chápaný ako definitívne vysvetlenie jeho prežívania. Význam farieb môže byť do určitej miery subjektívny a môže sa líšiť v závislosti od životnej skúsenosti klienta, jeho kultúrneho prostredia alebo aktuálneho kontextu, v ktorom sa nachádza. Preto je dôležité, aby terapeut svoje interpretácie neprezentoval ako hotový záver, ale skôr ako možnosť, ktorú je potrebné overiť v rozhovore s klientom.
V praxi to znamená, že terapeut najskôr klientovi stručne predstaví svoju interpretáciu a následne ho prizve k reakcii. Môže napríklad povedať „Keď sa pozrieme na toto poradie farieb, mohlo by to naznačovať, že vychádzate z energie vitality a vo svojej podstate ste veľmi kreatívnou osobou.“ Potom je dôležité dať klientovi priestor reagovať. Klient môže interpretáciu potvrdiť, čiastočne upraviť alebo priniesť úplne nový pohľad. Terapeut môže pokračovať jednoduchými doplňujúcimi otázkami, napríklad:
- „Čo z toho vám dáva najväčší zmysel?“
- „Ktorá časť interpretácie sa vás dotkla najviac?“
- „Je tam niečo, čo by ste opísali inak?“
- „Ako by ste vy sami pomenovali význam tejto farby vo vašej situácii?“
Takýto spôsob práce pomáha preniesť interpretáciu z roviny teórie do osobnej skúsenosti klienta. Zároveň podporuje klienta v tom, aby bol aktívnym účastníkom procesu a aby sám pomenoval, čo pre neho výber farieb znamená. Je dôležité si zapamätať, že úlohou terapeuta nie je klientovi „vysvetliť“, čo jeho výber znamená, ale skôr otvoriť priestor, v ktorom klient môže význam farieb postupne objaviť vo vzťahu k vlastnému životu. Interpretácia terapeuta je teda len východiskovým bodom pre ďalší rozhovor a hlbšie porozumenie klientovej situácie.
Technika č. 3 – Sebadiagnostika