Limbický systém je uložený v strede, medzi mozgovými hemisférami a diencefalonom. Limbický systém predstavuje primitívny mozog, je to naše podvedomie, ktoré rozhoduje o našich intuitívnych reakciách a pocitoch. Je to náš emočný mozog, náš pocit, náš inštinkt, naše Ja. K ďalším štruktúram limbického systému môžeme zaradiť hipokampus, ktorý sa zúčastňuje na prenose bezprostredných myšlienok a zmyslových informácií do krátkodobej a dlhodobej pamäte. Hipokampus upevňuje dlhodobé spomienky a vedomosti spojené s priestorovým uvedomovaním. Týmto spôsobom si dokážeme vybaviť určité miesta, situácie, farby alebo ľudí z minulosti. A aby spomienky mohli byť doplnené o silné a prežité emócie, aktivovaná je amygdala, mandľovité teleso, ktoré sa viaže k pocitom a našim emocionálnym reakciám k prežitej udalosti.
Hypotalamus funguje ako biologické hodiny ľudského tela, riadi takmer všetky vegetatívne funkcie ako napríklad regulácia spánku, stravovania, telesnej teploty, vodného hospodárstva atď. Ak sa pozriete na vyššie uvedené grafické zobrazenie zistíte, že hypotalamus je životne dôležité integračné centrum, ktoré riadi autonómny nervový a endokrinný systém. V roku 1970 sa vedcom podarilo definitívne preukázať, že svetlo, ktoré vstupuje do očí nie je určené len funkciám zraku. Svetlo je využité najmä najdôležitejšou mozgovou časťou – hypotalamom. Hypotalamus je prijímateľom svetelnej energie prostredníctvom našich očí a koordinuje a reguluje väčšinu životne dôležitých telesných funkcií a rovnako riadi naše reakcie ako odpoveď či adaptáciu na zvýšené stresové napätie. Funkcie hypotalamu sumarizujeme nasledovne:
- Aktivita autonómneho nervového systému (funkcie sympatikového a parasympatikového nervového systému sú plne pod kontrolou hypotalamu)
- Emocionálne správanie – strach, smútok, radosť atď.
- Hladina krvného cukru
- Peristaltika
- Reakcie na bolesť
- Regulácia endokrinných žliaz, najmä cez hypofýzu
|
|
Hypotalamus si môžeme predstaviť ako spojnicu alebo most medzi mozgom a regulačnými sústavami – endokrinný a autonómny nervový systém. A nakoľko je hypotalamus rovnako v interakcii s funkciami limbického systému, môžeme mu právom prideliť označenie ako brána do našej podvedomej mysle.
Autonómny nervový systém
Autonómna nervová sústava koná bez nášho vedomia a je zodpovedná za udržiavanie stability vnútorného prostredia. Senzitívne nervové vlákna autonómnej nervovej sústavy podávajú informácie o vnútorných orgánoch a ich aktivite. Integrácia senzitívnych nervových vlákien prebieha v hypotalame, mozgovom kmeni a mieche. Ale nie je to len o poskytovaní informácií, nervy autonómnej nervovej sústavy vysielajú príkazy vo forme nervových stimulov všetkým orgánom, ktoré nedokážeme ovládať vôľou. Jedná sa najmä o hladké svalstvo, krvné cievy, srdcový sval a niektoré žľazy.
Autonómna nervová sústava sa delí na dve časti – sympatikovú a parasympatikovú. Nervy oboch častí ANS vyvolávajú protichodné reakcie. Sympatiková časť pripravuje telo na akciu a stres a parasympatiková časť obnovuje normálne funkcie, aby uchovala energiu. Gangliá (zhluky nervových buniek) sympatikového systému sú umiestnené na prednej strane chrbtice ako dve vlákna, kým parasympatikové ganglia sú priamo spojené s orgánmi, žľazami a tkanivami, ktoré ovládajú. Väčšina orgánov je spojených s oboma sympatikovými ako aj parasympatikovými nervami, ale napríklad potné žľazy, krvné cievy a miecha sú kontrolované len sympatikovou časťou.
-
Parasympatikovou časťou je ovládaný tráviaci systém, zvyšuje sekréciu tráviacich enzýmov, je zodpovedný za konštrikciu zrenice, zníženie srdcovej frekvencie, zúženie priedušiek, v pečeni sa ukladá glukóza, črevná peristaltika sa zrýchľuje. Telo sa nachádza v móde „Odpočívaj a tráv“.
-
Sympatikové nervy sú zodpovedné za dilatáciu zrenice, zvyšujú srdcovú frekvenciu a silu sťahov, v tráviacej sústave znižujú vylučovanie tráviacich enzýmov, nadobličky tvoria stresové hormóny, uvoľňuje sa glukóza, črevná peristaltika sa spomaľuje, priedušky sa rozširujú, zvyšuje sa metabolická aktivita, zvyšuje sa hladina glukózy, telo sa pripravuje na zvládnutie abnormálnych stresových kondícií ako reakcia na strach, vzrušenie alebo nebezpečenstvo. Telo sa nachádza v móde „Útoč-utekaj“.
Endokrinný systém
Hypotalamus ďalej používa prijaté informácie o svetelnej energii na kontrolu žliaz s vnútornou sekréciou, ktoré sú súčasťou endokrinného systému a priamo napojené na systém čakier, o ktorom sme hovorili v druhej lekcii. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že endokrinný systém reguluje všetky telesné procesy, ktoré sú nutné na zabezpečenie všetkých funkcií organizmu.
Endokrinnú sústavu môžeme istým spôsobom prirovnať k nervovej sústave, nakoľko obe významným spôsobom ovplyvňujú činnosť a koordináciu telesných funkcií. Kým nervová sústava využíva elektrochemické signály, endokrinná sústava využíva hormóny. Týmto spôsobom hormóny pôsobia na určité cieľové tkanivá alebo orgány a regulujú ich aktivitu. Hormóny sú pomalšie v akcii v porovnaní s nervovými impulzmi, avšak ich efekt je dlhodobejší.
Správne chápanie endokrinného systému a jeho mnohých dynamických funkcií je potrebných v každej jednej terapii, nakoniec, hormóny sú základnou esenciou života. Vieme, že endokrinný systém je integrovaný s emočným zdravím, zdravým rastom, metabolizmom, hladinou krvného cukru a energie a zásadným spôsobom ovplyvňuje funkcie imunitného systému. Dalo by sa konštatovať, že zdroj každej choroby môžeme vystopovať v disregulácii endokrinných žliaz. A práve z týchto dôvodov si v nasledovnej časti lekcie povieme viac o funkciách hormónov, ktoré sú produkované endokrinnými žľazami.
Vaječníky / semenníky – základná čakra - červená
- Už viem, že pohlavné žľazy sú zodpovedné za stimuláciu rastu a vývoja sexuálnych orgánov a sekundárnych pohlavných znakov.
Ženské pohlavné žľazy – vaječníky, sú uložené v oblasti podbruška. Od puberty v nich dozrievajú a uvoľňujú sa ženské pohlavné bunky – vajíčka. K uvoľneniu jedného z nich dochádza zhruba raz za mesiac v rámci menštruačného cyklu. Zrelé vajíčko prechádza vajíčkovodom do maternice, svalového vaku, v ktorom sa z neho vyvinie najskôr zárodok a potom plod. Sliznica maternice (endometrium) predstavuje hrubú poprehýbanú vnútornú výstelku, ktorá je bohatá na krvné cievy. Okrem dozrievania a uvoľňovania vajíčok sa vo vaječníkoch tvorí ženský pohlavný hormón estrogén, ktorý zabezpečuje vývin ženských pohlavných znakov a progesterón, ktorý pripravuje telo ženy na možné otehotnenie.
Vaječníky
|
Hormón |
Efekt |
| Estrogén |
Estrogén je primárne produkovaný vo vaječníkoch, reguluje menštruačný cyklus, je zodpovedný za rast a rozvoj sekundárnych ženských charakteristík počas puberty, vrátane rastu a rozvoja vaječníkov, maternice, vajcovodov, vagíny a pŕs. Ako základné pravidlo, estrogén zabezpečuje rast buniek, vrátane rastu tkaniva maternice počas prvej fázy menštruačného cyklu a dozrievanie folikulov vo vaječníkoch. Estrogén je rastovým hormónom ženského reprodukčného systému. |
| Progesterón |
Progesterón je hormónom gestácie, t.j. tehotenstva. Je nutný pre rast plodu. Bez dostatočného množstva progesterónu, tehotenstvo nebude úspešným. Zároveň vyvažuje rastúci efekt estrogénov. Tvorba a sekrécia progesterónu je primárne vo vaječníkoch, tesne pred ovuláciou a rapídne sa zvyšuje po ovulácii. Ak nedôjde k oplodneniu vajíčka, sekrécia progesterónu sa zníži a dôjde k menštruácii. Ak dôjde k oplodneniu vajíčka, progesterón je naďalej sekrétovaný počas celej doby tehotenstva z placenty, čím pôsobí prevenčne voči spontánnym potratom. |
Mužský reprodukčný systém tvorí sústava regulačných orgánov, kam zaraďujeme najmä semenníky a prostatu. Typickým mužským hormónom je testosterón, ktorý patrí k steroidným androgénom. Jeho primárnym miestom sekrécie sú semenníky. Produkcia testosterónu sa zvyšuje v puberte a je relatívne stabilná až do približne 70 roku života.
| Semenníky |
Hormón |
Efekt |
| Testosterón |
Testosterón ovplyvňuje vývoj sekundárnych mužských pohlavných znakov, napríklad ochlpenie, vývoj svalovej hmoty, širšie ramená, fúzy atď. Testosterón ovplyvňuje tvorbu spermií a mužské libido. |
Nadobličky - sakrálna čakra – oranžová
- Už viem, že nadobličky majú multifunkčné postavenie v rámci telesnej fyziológie. Podieľajú sa na regulácii krvného tlaku, pulzovej frekvencie, zvýšená sekrécia v prípade aktivácie sympatikového nervového systému, zvýšenie koncentrácie krvného cukru v prípade stresovej záťaže, zvýšenie metabolizmu, dilatácia priedušiek; potlačenie zápalových reakcií, liečenie tkanív, rovnováha elektrolytov, kontrola vodného hospodárstva.
Nadobličky hrajú vitálnu rolu v našom živote, sú zodpovedné za motiváciu, psychologické a fyziologické zdravie. Nadobličky sú párovým orgánom situovaným na horných póloch oboch obličiek. Majú približne 4 cm dĺžku a 3 cm šírku. Sú komponované dvoma časťami. Vonkajšiu časť nadobličiek tvorí kôra a vnútorná časť sa označuje dreňou. I keď obe sekcie nadobličiek pracujú nezávisle, vzájomne ovplyvňujú svoje aktivity z dôvodu priameho anatomického a nervového prepojenia.
| Nadobličky |
Hormón |
Efekt |
| Kôra |
Kortizol |
Kortizol zvyšuje hladinu cukru v krvi v prípade zvýšenej stresovej záťaže, má protizápalové vlastnosti, dodáva nám energiu pre zvládnutie každodenných činností. |
| Aldosterón |
Aldosterón sa podieľa na vodnom hospodárstve a udržiava stabilnú hladinu medzi sodíkom a draslíkom. Regulácia sekrécie aldosterónu je monitorovaná hypotalamom, ktorý reguluje hladinu vodného hospodárstva. |
| Dreň |
Adrenalín |
Adrenalín je vylučovaný ako reakcia na stimuláciu sympatikového nervového systému vplyvom stresu. Tento scenár poznáme pod akciou „útok-uteč“ . Z týchto dôvodov sa funkcie adrenalínu zhodujú s funkciami sympatikového nervového systému. |
Viac informácií nájdete v kurze Color terapie
PODROBNÝ SYLABUS KURZU Informácie o kurzePRIHLÁSTE SA NA KURZ!