Lekcia 4 - príklad lekcie

Vitajte pri ďalšej lekcii. Okrem originálneho konceptu, ktorý zostavil Gary Craig a naučili sme sa jeho výkon v druhej lekcii a prešli sme si detailne v predchádzajúcej lekcii konkrétnym príkladom, existuje množstvo variácií, ktoré môžu byť v istých situáciách účinnejšie, než základný koncept. Ktorý variant si vyberiete, bude závisieť od okolností, povahy problému a osobnosti klienta. Akonáhle máme osvojené základy EFT, potom sa už môžeme hrať a prispôsobovať si terapeutický protokol tak, ako nám najviac vyhovuje. Môžete si ho prispôsobovať, formovať, ohýbať a tvarovať do vášho unikátneho konceptu.

V dnešnej lekcii si ukážeme prvú možnú variáciu. Okrem desenzibilizácie nežiadúcich negatívnych emócií si pridáme v tejto lekcii aj inštaláciu pozitívnych presvedčení. Budeme prepracovávať a prerábať svoju neurónovú sieť. Verbalizácia našich trápení a rovnako aj verbalizácia pri inštalácii pozitívnych tvrdení je aj pri tejto variácii mimoriadne dôležitá. Spočiatku sa môže zdať alebo byť vtipné hovoriť sám so sebou, keď poklepávame po svojom tele. Avšak verbalizácia našich zámerov pomáha urýchliť náš transformačný proces preprogramovania svojho mozgu.

Väčšinou sa EFT používa na “odklepanie” našich problémov. Necítiť a byť slobodný od toho negatívneho pocitu. Dostať sa na pocitovej škále na 0 sa považuje za víťazstvo. Nula = necítim nič. Avšak nič necítiť nie je až také víťazstvo. Nie je to dobré pre náš energetický systém. Cieľom dnešnej lekcie je nielen desenzibilizácia negatívnych emócií, ale zároveň aj inštalácia ich opaku. To čo chceme, ako sa chceme cítiť.

Napríklad, v minulej lekcii sme pracovali na strachu zo zlyhania pri improvizovanej prezentácii a dostali sme sa na škálu pocitov 0. Je to bod, kedy pri predstave prezentovať pred kolegami necítime nič negatívne, čo sa týka obrazov, pocitov alebo fyzickej senzácie. Čo ak by sme šli však ďalej. Môžeme si povedať: "Dobre, takže teraz už nemám strach, že na prezentácii zlyhám, ako by som sa ale pri predstave prezentácie chcela cítiť?” Odpoveď na túto otázku nám dáva prvé pozitívne nastavenie a v tomto prípade by sme napríklad možno povedali: „Chcem mať pocit, že som hviezda, ako herečka, ktorá podáva svoj Oskarový výkon.“

Pri inštalácii pozitívnych tvrdení budeme rovnako používať číselnú škálu. Tentokrát však s malou úpravou. Číslo 0 bude pre nás znamenať, že sa s pozitívnym vyjadrením vôbec nestotožňujeme, je pre nás nereálne a neuveriteľné. Naopak, číslo 10 bude maximálne stotožnenie s pozitívnym vyjadrením, ktoré sa stane našim novým presvedčením, našim novým referenčným vzorom.

Premýšľať o tom, ako sa chcete cítiť a vklepať tieto pocity do svojho energetického systému je rovnako dôležité, ako keď sa zaoberáme konkrétnymi problémami a emóciami, ktoré potrebujeme uvoľniť. Kedykoľvek a kdekoľvek sa necítite dobre, môžete sa opýtať samého seba: "Ako by som sa chcel práve teraz cítiť?" Dovoľte si chcieť stále viac a viac. Naše energetické telá sú skutočne navrhnuté tak, aby sa cítili dobre. Na želaní cítiť sa výnimočne, milovane, potrebne … nie je skutočne nič zlé. Život s týmito emóciami je našim energetickým právom. Tým, že sa zameriame na to, čo chceme cítiť sa naučíme dostať sa do tohto stavu. Na konci dňa je to všetko o pocitoch, pocitoch cítiť sa lepšie a stále lepšie.

Pátranie vo svojej minulosti

Myslíme si o sebe, že sme racionálne bytosti. Vždy porozumieme určitému vstupu a v svojej logickej mysli nájdeme odpoveď. Tu je problém a tu je aj riešenie. Avšak niekedy to tak nefunguje. Niekedy vieme analyzovať problém, ako napríklad stres z verejného vystupovania, strach opustiť napríklad tyranského partnera, neistota podať výpoveď. Rozumieme, že určitá situácia pre nás nie je vyhovujúca a napriek tomu v nej zostávame. Nedokážeme ju nijakým spôsobom zmeniť. Možno sme to aj skúšali, ale nikdy sme neprešli cez pomyselnú hranicu.

Prečo zostávame v nenaplňujúcej práci, prečo nemáme odvahu podať výpoveď alebo prečo zostávame vo vzťahu, ktorý nás emocionálne ničí? Odpoveď môžeme nájsť vo svojich referenčných vzoroch.

Ako vzniká referenčný vzor

Každý z nás bol dieťaťom spoznávajúcim svet a tu sa začali formovať už naše referenčné vzory. Formovali sa ešte skôr, než sme vedeli veci pomenovať. Mozog malého dieťaťa sa učí cez opakovanie a emócie. Každý pohľad, tón hlasu, dotyk či reakcia rodiča sa stáva informáciou o tom, čo je bezpečné a čo nie. A telo, myseľ aj nervový systém si tieto skúsenosti ukladajú ako vnútorné mapy sveta.

Ak sa dieťa usmeje na rodiča a rodič úsmev opätuje, jeho mozog si zapíše: „Keď prejavím radosť, som v bezpečí.“. V tele sa tento zážitok spája s uvoľnením, teplom, otvorenosťou. Z takýchto drobných momentov vzniká referenčný vzor dôvery, alebo presvedčenia, že svet je miesto, kde má význam usmievať sa, hovoriť, skúmať, byť s inými. V dospelosti sa tento človek dokáže ľahko spájať s ľuďmi, prejavovať pocity a nadväzovať priateľstvá bez obáv, že bude odmietnutý.

Ak však dieťa opakovane zažíva odmietnutie alebo chlad, vytvára sa iný vzor. Keď plače a rodič reaguje vetou: „Neplač, nič sa nestalo,“ mozog si vytvorí mapu: „Moje pocity nie sú dôležité.“ A ak náhodou dostane aj trest za svoj prejav, napríklad ho rodič pošle do izby, zvýši hlas, jeho systém si zapamätá: „Prejavovať smútok je nebezpečné.“ Tieto skúsenosti sa ukladajú nielen ako myšlienky, ale aj ako telesné stopy, napríklad zovretie hrdla, napätie v bruchu, zrýchlený dych. V dospelosti sa potom človek bojí hovoriť o tom, čo cíti, prehltne smútok namiesto toho, aby ho vyjadril a v stresových situáciách  môže mať jeho nervový systém vždy pocit ohrozenia, pretože vyjadrenie a autenticita svojich pocitov sa spája s ohrozením. Referenčné vzory vznikajú zo všetkých typov skúseností, nielen z emocionálnych reakcií rodičov. Napríklad:

• Dieťa, ktoré často počuje kritiku, si vytvorí vzor: „Musím byť dokonalý, aby som bol prijatý.“ V dospelosti sa prejaví perfekcionizmom, strachom zo zlyhania a neschopnosťou oddychovať.
• Dieťa, ktorému sa rodičia nevenujú, lebo sú vyťažení, si vytvorí vzor: „Aby som získal pozornosť, musím sa o druhých postarať.“ V dospelosti sa z neho často stáva „záchranca“, človek, ktorý sa stará o všetkých okolo, no sám zostáva vyčerpaný.
• Ak dieťa zažilo napätie a hádky medzi rodičmi, vytvorí sa vzor: „Musím byť ticho, aby som udržal pokoj.“ Takýto človek v dospelosti často potláča potreby, vyhýba sa konfliktom a radšej mlčí, aj keď by chcel niečo povedať.

Každý z týchto zážitkov sa spája s konkrétnou emóciou a telesnou reakciou. Ak sa situácia opakuje, mozog si ju „uloží“ ako hotový program. Tento program sa neskôr automaticky spustí, aj keď už neodráža realitu. Napríklad, ak bol niekto v detstve zosmiešnený v škole, v dospelosti sa môže cítiť fyzicky zle pri každom pokuse hovoriť pred ľuďmi, čo okamžite pocíti na svojom tele ako napríklad tras rúk, zrýchlený dych, zrýchlený tep. Jeho vedomie vie, že ide len o prezentáciu, no telo reaguje podľa starého vzoru: „Keď sa na mňa pozerajú, som v ohrození.“

Alebo, dievča, ktoré bolo v detstve často porovnávané so staršou sestrou, si môže niesť vzor: „Nikdy nebudem dosť dobrá.“ V dospelosti sa preto nadmerne snaží dokázať svoju hodnotu, často na úkor oddychu, zdravia či vzťahov.

Referenčné vzory teda nie sú vedomé rozhodnutia. Nevznikajú ako myšlienky, ale ako neurologické a emocionálne spojenia. V mozgu sa vytvárajú opakovaním a zosilňujú sa emóciou. Čím silnejší bol pocit (strach, hanba, bolesť, radosť), tým hlbšie sa vzor zapísal.  Keď sa neskôr v živote ocitneme v situácii, ktorá pripomína niektorú z týchto starých skúseností, nervový systém zareaguje automaticky, bez ohľadu na to, čo si o tom „myslíme“. Naše telo len sleduje mapu, ktorú si kedysi vytvorilo, aby nás ochránilo.

Každej referenčnej línii musel predchádzať určitý typ skúsenosti, ktorá sa často opakovala a vytvorila nervovú dráhu. V neurovede sa tento jav označuje ako myelinizácia. Čím viac ju používame, tým efektívnejšie cez ňu prúdia signály. A mozog miluje tieto dráhy, pretože sú predvídateľné. Predvídateľnosť je pre mozog úžasným šetrením energie. Keď zistí, že sa určitý typ situácie opakuje, začne ju spracúvať automaticky, bez vedomej pozornosti. Ak sme v detstve často počúvali kritické poznámky, naučili sme sa byť v strehu. A v dospelosti je náš mozog opäť v strehu a neustále a automaticky vyhodnocuje tón hlasu iných ľudí, mimiku, gestá. Jednoducho neustále hľadá, či nehrozí kritika, odmietnutie alebo posmech. Nejde o vedomé rozhodnutie, ale o reflexívnu činnosť nervového systému, ktorý reaguje podľa starej mapy. 

Ako zmeniť referenčný vzor

To, že v sebe nosíme už neaktuálnu mapu, referenčný vzor, ktorý nám už neslúži spoznáme najmä vtedy, keď  dôjde k nesúladu medzi súčasnosťou a víziou budúcnosti. Chcem niečo dosiahnuť, ale moje telo reaguje už len na túto predstavu ako možné ohrozenie. Rozum vie, že zmena je potrebná, no telo reaguje, akoby bola nebezpečná. Chcem hovoriť na verejnosti, ale záplava stresových hormónov ma stavia na koľaj úteku so všetkými symptómami stresu. Chcem opustiť partnera, no telo mi pripomína všetky spomienky na osamelosť, a zrazu sa zdá, že ostať je bezpečnejšie, než odísť. Nenávidím svoju prácu, ale predstava výpovede vo mne vyvoláva strach z prežitia, z neistoty, z účtov, z budúcnosti. V týchto chvíľach necítime realitu prítomného okamihu, ale reagujeme na starú mapu, ktorú náš nervový systém vytvoril dávno predtým. A naše telo sa len snaží ochrániť nás podľa svojich starých pravidiel,  podľa referenčných línií, ktoré kedysi znamenali prežitie, no dnes nám bránia v raste.

Vedomá vôľa sídli v mozgových oblastiach prefrontálnej kôry,  v najmladšej časti mozgu. Referenčné vzory však sídlia v limbickom systéme, ktorý je starší a silnejší. Keď tieto dve časti vstúpia do konfliktu, vyhráva limbický systém, pretože je priamo napojený na telesné reakcie a hormóny. A to je aj vysvetlenie, že akékoľvek vedomé rozhodnutia zmeniť svoju referenčnú líniu nebude mať žiadny efekt. Keď sa pokúšame zmeniť starý vzor len rozumom, často zlyháme. Nie preto, že by sme boli slabí, ale preto, že sa snažíme meniť informačný program bez toho, aby sme menili telesný a emocionálny pocit, ktorý ho udržiava. Napríklad, náš rozum vie, že verejné vystupovanie je bezpečné, dokonca by to chcel skúsiť. Ale telo sa roztrasie, potia sa dlane a hlas sa zasekne, pretože limbický systém vyhodnocuje situáciu podľa starej skúsenosti, podľa svojej mapy a nie podľa logiky.

Dobrou správou je, že mozog je neuroplastický, čo znamená, že je schopný meniť svoje spojenia po celý život. Ak mu opakovane ponúkneme novú skúsenosť, ktorá je pokojná a bezpečná, začne si vytvárať nový vzor. V EFT pracujeme presne s týmto konceptom. Spojením vedomej pozornosti (racionálneho mozgu) a upokojujúcej telesnej stimulácie (akupresúrne body), dávame nervovému systému možnosť prežiť starý spúšťač v novom, bezpečnom kontexte. A to je moment, keď sa začína prepisovanie. Stará dráha slabne a nová sa posilňuje. 

EFT nám z dlhodobého hľadiska, krok po kroku, môže pomôcť vykročiť za hranice našej komfortnej zóny. Ak je to našim cieľom. Ak sme spokojní tam kde sme, je to tiež v poriadku. Nemusíme nič meniť. Ale ak čítate tieto riadky, ste na ceste rastu a poznania a k tomu je nutné prispôsobiť aj svoju novú referenčnú líniu.

Detailný protokol EFT – Pôvod súčasného strachu

V predchádzajúcej lekcii sme sa naučili uvoľňovať a zjemňovať strach z budúcich udalostí, zo situácií, ktoré ešte len prídu, alebo môžu prísť, no naše telo ich už prežíva, akoby sa diali práve teraz. Dnes pôjdeme o krok hlbšie. Zameriame sa na pátranie po pôvode tohto strachu, na jeho korene v minulosti, ktoré sa často ukrývajú za súčasnými reakciami. Budeme sa učiť rozpoznať zdroj nesprávne nastavenej referenčnej línie, teda starý vzor, ktorý nás udržiava v napätí, aj keď racionálne vieme, že už nie sme v ohrození. Pomocou EFT sa pozrieme na to, kedy a kde sa tento vzor v našom systéme vytvoril a dáme telu možnosť prežiť túto spomienku nanovo, tentokrát však v pokoji, s pocitom bezpečia a prijatia.

Časť 1 – Úvod

Pred začiatkom sa napijeme vody a pripravíme si tiež pohár s vodou k dosahu našich rúk.

Časť 2 – Cieľ 

Identifikovať cieľ, na ktorý sa chceme zamerať, je jeden z najdôležitejších krokov v každom EFT procese. Bez jasného zamerania by bola naša práca rozptýlená, preto sa dnes zameriame na konkrétny strach alebo napätie, ktoré chceme uvoľniť. Začneme tým, že sa na chvíľu vrátime do minulosti. V mysli si prejdeme svoje spomienky, ktoré môžu súvisieť s naším súčasným strachom. Budeme hľadať moment, kedy sa v našom systéme prvýkrát vytvoril negatívny referenčný vzor. Teda hľadáme moment, keď sa telo naučilo reagovať strachom, aj keď dnes už nie je dôvod cítiť sa ohrozený.

Pre niekoho to môže byť jednoznačná udalosť, ktorá zostala jasne zapísaná v pamäti. Možno vás v detstve pohryzol pes, topili ste sa v bazéne, alebo ste zažili náročný let, počas ktorého lietadlo stratilo stabilitu. Odvtedy sa telo učí, že podobné situácie sú nebezpečné. A tak aj dnes pri pohľade na vodu či pred letom lietadlom cítime napätie, aj keď rozum vie, že nič nehrozí.

Pre iných môže byť pôvod strachu menej konkrétny. Môže to byť séria drobných zážitkov, ktoré sa opakovali v čase a postupne vytvorili rovnaký vzorec. Napríklad rodičovská kritika, opakované odmietnutie, nepríjemné školské situácie či roky napätia doma. Jednotlivé udalosti sa mohli zdať bezvýznamné, no spoločne vytvorili v tele a mysli mapu, podľa ktorej sa dnes riadime.

V tomto cvičení sa pokúsime tieto vzorce rozpoznať a pomenovať. Nie však ako chybný program, ale ako ochranné mechanizmy, ktoré sa kedysi vytvorili, aby nás udržali v bezpečí. Vtedy, v dávnej minulosti mali pre nás veľký význam, aby nás chránili.  Pomocou EFT potom začneme zjemňovať ich emocionálny náboj a uvoľňovať energiu, ktorá zostala v týchto spomienkach viazaná. Tým umožníme, aby sa náš systém mohol naučiť nový spôsob reagovania, aby sa cítil v bezpečí a bol pokojnejší, slobodnejší a viac zodpovedajúci prítomnosti.

1. Ako by ste opísali svoju fóbiu alebo strach? Existuje nejaký konkrétny incident súvisiaci s vašim strachom, ktorý sa vám vynára z pamäte? Môže to byť napríklad:

• Mám fóbiu zo psov a iných zvierat, pretože som bol napadnutý psom. Museli mi ranu zašívať a mám na ruke jasný dôkaz po stehoch. Som vždy nervózny, keď idem na prechádzku a vidím v blízkosti psa. Strach zo psov a iných zvierat.  Keď som bol dieťa, napadol ma susedov pes a musel som ísť do nemocnice. Na ruke mám stále veľkú jazvu. 
• Chytám záchvaty paniky, keď musím čakať v malej miestnosti pred stomatologickým ošetrením. Je tam vždy veľa ľudí a ja mám pocit, akoby som sa začal dusiť. Je to veľmi nepríjemné. Tiež sa mi to často stáva, keď sa ocitnem v malej miestnosti so zatvorenými dverami. Najhoršie je, že nemôžem cestovať, pretože to isté sa deje v hotelových izbách. A ja milujem cestovanie! Strach z malých priestorov. Prvýkrát som pocítil tento typ strachu, keď mi moji rodičia povedali, že sa rozvádzajú. Bolo to v otcovej pracovni, v ktorej boli vysoké skrine z čerešňového dreva. Pamätám si, že som mal pocit, že sa mi tie skrine zatvárajú pred očami a nemohol som dýchať. 
• Mám obrovský strach z toho, že budem musieť hovoriť na verejnosti pred skupinou ľudí. Môže to byť čokoľvek, kde sa vyžaduje môj prednes. Od prípitku na svadbe alebo prezentácia v práci pred malou skupinou kolegov. Zatiaľ sa mi to darí veľmi dobre skrývať, takže nikto o mojom strachu netuší. Strach z hovorenia na verejnosti.  Ako malá školáčka, chcela som urobiť dojem na svojho otca a ukázať mu prednes novej básničky. Tak som sa snažila, až som to celé poplietla. Otec sa na mňa nahneval a básničku povedala za mňa moja sestra.

Niekedy však pri hľadaní pôvodu svojho strachu nenarazíme na žiadnu konkrétnu spomienku. A to je úplne v poriadku. Nie všetky naše skúsenosti sú uložené vo forme jasných obrazov alebo príbehov.  Mnohé z nich sú zapísané len v tele, v podobe pocitu napätia, zovretia v hrudi, tlaku v bruchu či ťažoby v končatinách. To, že si spomienku nepamätáme, neznamená, že ju telo nepozná. Práve cez tieto telesné signály môžeme nadviazať kontakt s časťou, ktorá si kedysi niesla záťaž a to aj bez potreby vynárať obrazy či presne vedieť, čo sa stalo. 

Naším cieľom nie je analyzovať minulosť, ale uvoľniť energiu, ktorá v nej zostala uviaznutá v podobe napríklad odporu i napriek motivácii k akcii, strachu bez zjavnej príčiny a pod. Pomocou EFT budeme pracovať s tým, čo sa objaví v prítomnosti, čo cítime práve teraz v súvislosti s našim zámerom. Teda budeme pracovať so zvyšnými kategóriami, našimi myšlienkami, pocitmi a telesnými prejavmi, ktoré sa vynárajú práve teraz. Každá reakcia, ktorá sa objaví, je pre náš systém správna. Postupne budeme tieto vrstvy zjemňovať a meniť ich emocionálny náboj tak, aby sa telo mohlo cítiť bezpečne, aj keď sa dotýkame minulosti.  

2. Aké vnútorné obrazy, zvuky alebo pachy sa spustia, keď myslíte na váš cieľ? Príklady:

• Vysoké čerešňové skrine v pracovni môjho otca.
• Zvuk štekania a vrčania psa.
• Zápach leteckého paliva na letisku vo mne vyvoláva hrôzu.
• Otec na mňa kričí, že som neschopná.

3. Aké pocity alebo emócie sa objavia, keď pomyslíte na váš cieľ: Príklady: 

• Čistá bezmocnosť a úplná otupenosť.
• Hrôza z opätovného napadnutia.
• Hnev a zlosť, že sa mi to môže stať.
• Som skutočne neschopná, nič neviem.
• Pocit, že by ma to mohlo zabiť.

4. Aké fyzické vnemy zažívate, keď myslíte na váš cieľ? Príklady:

• Mám pocit, že mi vybuchne hlava.
• Zovretie na hrudi, po ktorom nasledovali ťažkosti s dýchaním.
• Po celom tele cítim nesmiernu bolesť, akoby ma rezali črepy skla.
• Schúlenie, zhrbenie tela.
• Hlavu mám sklonenú nadol.
• Potia sa mi dlane a cítim zvýšenú ostražitosť.

Časť 3 – Subjektívne hodnotenie úrovne stresu

Ohodnoťte úroveň svojej emocionálnej tiesne. Emocionálna tieseň zahŕňa emócie, ako je strach, úzkosť, smútok alebo bezmocnosť, ktoré sa objavia, keď myslíte na svoj cieľ :

Časť 4 – Príprava úvodných a pripomienkových fráz

Ak ste si zvolili svoj cieľ a napísali svoje negatívne vnemy, pocity, fyzické prejavy, ktoré sa s ním viažu, pripravíme si úvodné a pripomienkové frázy.

• Stanovenie úvodnej frázy: Aj keď (negatívne presvedčenie), hlboko a úplne prijímam samú seba. Môžete využiť akýkoľvek záver úvodnej frázy, ktorý s vami rezonuje. Pri verbalizácii úvodnej frázy budeme spolu s frázou preklepávať karate úder, t.j. miesto medzi malíčkom a zápästím z vonkajšej strany vašej dlane. Úvodnú frázu opakujeme trikrát.
• Stanovenie pripomienkovej frázy: V ďalšej sekvencii terapie budeme pripomienkovú frázu opakovať na každom EFT bode spolu s preklepávaním. Na jednom bode klepeme približne sedemkrát spolu s opakovaním pripomienkovej frázy. Začíname od vnútornej strany obočia a pokračujeme smerom nadol a končíme na temene hlavy.
  

Časť 5 – Výkon EFT

Ak máme prípravu ukončenú, sme pripravení na EFT reláciu. Ideálne je mať svoje poznámky pri sebe, aby sme udržali našu myseľ  a myšlienky na trati. Môžeme začať s preklepávaním a verbalizovaním našich fráz. 

1. Začíname troma hlbokými nádychmi a rukami v pozícii našej hrude
2. Trikrát preklepávame karate úder s verbalizáciou úvodnej frázy
3. Preklepávame jednotlivé akupresúrne body od vnútorného okraja obočia smerom nadol, končíme na temene hlavy. Po preklepaní všetkých pripomienkových fráz, ktoré sa viažu k úvodnej fráze končíme jedno kolo EFT.
4. Záver celej relácie, t.j. ak už nechceme pokračovať v EFT, ukončíme troma hlbokými nádychmi s rukami umiestnenými v strede našej hrude.   

Časť 6 – Zhodnotenie relácie 

Na rade je kontrola. Opäť sa vrátime k svojej subjektívnej mierke pociťovaného stresu a vyhodnotíme si skóre na začiatku relácie a po ukončení preklepávania. Pravdepodobne došlo k posunu na číselnej škále smerom nadol. Ak máte chuť na ďalšie kolo EFT opäť upravíme naše úvodné frázy.

Časť 7 – Inštalácia pozitívnych presvedčení 

Keď sme pomocou EFT zjemnili a uvoľnili negatívne emócie, nastáva čas vytvoriť priestor pre nové, posilňujúce presvedčenia. Tento krok je nesmierne dôležitý. Kým uvoľnenie starého vzorca pomáha rozpustiť napätie, vkladanie nových presvedčení pomáha vytvoriť nový, zdravý referenčný vzor. Našu novú mapu, podľa ktorej sa bude náš systém orientovať v budúcnosti.

Pozitívne presvedčenia sú vnútorné odkazy, ktoré si hovoríme o sebe, o svete a o tom, aký život si zaslúžime. Sú ako nové programy pre náš nervový systém. Tam, kde kedysi znelo „Nie som dosť dobrý“, sa postupne môže objaviť tichý, no pevný hlas: „Som v poriadku taký, aký som.“ 

Nie vždy však stačí len zjemniť negatívny pocit. Niekedy to nie je všetko, čo náš systém potrebuje. Predstavte si napríklad človeka, ktorý sa bál uzavretých priestorov. Po sérii EFT kôl sa už necíti v malých miestnostiach nepríjemne. Možno sa cíti neutrálne. To je veľký úspech. Ale ak chceme, aby sa cítil skutočne komfortne a uvoľnene,  aby mohol s radosťou odpočívať v hotelovej izbe, je potrebné urobiť ešte jeden krok. Vytvoriť novú emocionálnu skúsenosť, ktorá starý vzor nahradí. 

Tento krok je ako zapečatenie zmeny. Telo potrebuje nielen vedieť, čo už nechce cítiť, ale aj čo chce cítiť namiesto toho. Po fáze uvoľnenia teda nasleduje fáza inštalácie. Fáza, kde vedome volíme nové pocity a presvedčenia, ktoré chceme, aby sa v nás ukotvili. Možno sa po práci s negatívnymi emóciami cítite unavení. A to je prirodzené. Ale doprajte si ešte jedno kolo EFT zamerané na pozitívne presvedčenia. Je to ako zasadiť nový koreň do pôdy, ktorú sme práve vyčistili. Položte si jednoduchú otázku: Ako sa chcem cítiť?

Nechceme len odstrániť napätie či strach. Našou skutočnou túžbou je cítiť pokoj, radosť, istotu, dôveru, slobodu, láskavosť, odvahu, sebaúctu, alebo vnútorný mier. Každý z týchto pocitov sa môže stať novým referenčným vzorom, novou mapou, ktorú si mozog zapamätá ako smer, kam sa oplatí ísť. 

To, čo chcete, ako sa chcete cítiť aké pozitívne presvedčenie práve teraz potrebujete je veľmi individuálne. Skúste voliť svoje vlastné slová na opis energie, ktorú vnesiete do svojho energetického systému. Zároveň, nebudeme používať klasickú formuláciu úvodnej frázy, ktorú sme začínali slovami „Aj keď ..“. Formulácia úvodnej frázy bude výlučne sústredená na náš nový pozitívny cieľový stav. Svoju frázu formulujte napríklad nasledovne: “Chcem cítiť, že život je bezpečný.” alebo si ju formulujeme do želaní pre seba samú: „Nech cítim, že život je bezpečný.“ S pripomienkovou frázou “Život je bezpečný.”

Ohodnoťte úroveň svojho pozitívneho tvrdenia. Je pre vás a váš energetický systém uveriteľný? Na akej úrovni. Ak sa neviete rozhodnúť, skúste len prstom kĺzať po našej stupnici. Myslite na váš cieľový stav a nechajte sa viesť.

Opäť prejdeme klasickým kolom EFT. Začíname troma hlbokými nádychmi s rukami v pozícii nášho srdca. Následne trikrát opakujeme úvodnú frázu spolu s preklepávaním karate úderu na malíčkovej strane našej dlane. Následne pokračujeme pripomienkovou frázou a preklepávaním akupresúrnych bodov. Reláciu EFT ukončíme troma hlbokými nádychmi a rukami v pozícii nášho srdca.

Následne zhodnotíme mierku subjektívneho hodnotenia úrovne pozitívneho tvrdenia. Ak si prajeme pokračovať ďalším kolom, opäť môžeme jemne upraviť našu úvodnú a pripomienkovú frázu. Napríklad v našom prípade: “Chcem cítiť, že život je ešte viac bezpečný.” S pripomienkovou frázou “Život je ešte viac bezpečný.” A pre malú inšpiráciu ukážka implementácie pozitívnych rozhodnutí.

Keď sme prvýkrát začínali s EFT, mohli sme si myslieť, že našim cieľom je výhra nad čímkoľvek, čo sme označili ako negatívne. Po pár kolách mohol byť náš “problém” doslova preč. Avšak teraz ste si možno všimli, že dostať sa na mierke znepokojujúcich emócií na číslo 0 nie je až taká výhra. I keď samozrejme, sme vďační za úľavu a odklepanie množstva problémov. Teraz možno tušíte, čo naozaj 0 znamená. Nula = nič. Necítiť nič. Avšak možno intuitívne tušíte, že necítiť nič nie je až takým dobrým miestom pre náš energetický systém. I keď je to stále lepšie než cítiť bolesť, alebo zožierajúce myšlienky. Necítiť nič však pre nás nie je konečným riešením. Nechceme žiť v krajine nič.

Dnes ste sa naučili a vyskúšali si tvorbu nových referenčných vzorov. Nie je to už o niečom čo nechceme, ale práve naopak. Pýtame sa dôležitú otázku: Čo chcem, ako sa chcem cítiť, ako chcem reagovať …? Sami si môžeme napísať svoj nový scenár, kde budeme hrať hlavnú rolu.

Ak sme napríklad začínali EFT reláciu s úvodnou frázou: “I keď som sklamaná, … “, po niekoľkých kolách sme sa mohli dostať na subjektívnej mierke na 0. Nulový bod je miestom, kde necítim sklamanie. Ak však teraz už necítim sklamanie, ako by som sa chcela cítiť? Odpoveď na túto otázku nám zároveň formuluje našu novú úvodnú frázu pozitívneho tvrdenia. “Chcem mať pocit, že môžem znova dôverovať.”, s pripomienkovou frázou “Môžem dôverovať!”

Ak je pozitívne tvrdenie inštalované a hýbeme sa na škále smerom nahor, nemusíme prestať. Môžeme chcieť od života ešte viac. Ak bola naša pripomienková fráza: “Môžem dôverovať!” úspešne nainštalovaná, to je skvelé. Ale, môžeme si dovoliť chcieť ešte viac? Skúste sa zamyslieť, ak by neexistovali žiadne, skutočne žiadne limity a obmedzenia, čo by ste chceli cítiť? Napríklad: “Chcem sa cítiť plná života.” s pripomienkovou frázou “Plná života.” Tieto frázy sú energizujúce a po ich inštalácii budete mať úžasný pocit, elektrický pocit prúdiacej a sršiacej energie. Môžete sa smiať, tancovať, výskať … jednoducho to budete presne takto cítiť.

I keď inštalácia pozitívnych presvedčení nie je súčasťou klasického EFT protokolu, viete si už teraz predstaviť, o čo by ste prišli, ak by ste skončili EFT reláciu na nulovom bode? Inštaláciu pozitívnych vyjadrení môžete robiť aj samostatne, kedykoľvek v priebehu dňa, ak budete potrebovať novú energetickú dávku. Kedykoľvek a kdekoľvek sa necítite dobre, môžete sa opýtať sami seba otázku: "Akoby som sa chcel práve teraz cítiť?" a vašu prvú odpoveď využite na formuláciu úvodnej a pripomienkovej frázy. Preklepte svoje akupresúrne body a dovoľte energii vyplniť vaše telo. Dovoľte si chcieť stále viac a viac, ako váš energetický tok stúpa vyššie a vyššie na mierke pozitívnych presvedčení. Naše energetické telá sú navrhnuté tak, aby sa cítili dobre. Nie je nič zlé, ani sebecké na túžbe zlepšiť tok energie.

Viac informácií nájdete v kurze EFT. 

PODROBNÝ SYLABUS KURZU informácie o kurze PRIHÁSIŤ SA NA KURZ!