Lekcia 3 - Príklad lekcie

V dnešnej lekcii sa pozrieme na imunitný systém z pohľadu prevencie. A ako by si niekto myslel, že hlavným nepriateľom imunitného systému sú baktérie a vírusy, našim hlavným nepriateľom je jedno slovo - stres.

Spojenie medzi emočným zdravím a imunitným systémom bol známy ľudstvu od nepamäti, dokonca ešte predtým, než toto spojenie potvrdila medicína. Myseľ a telo sústavne kooperujú na hlbokom stupni. A prečo sa tak deje a aké systémy sú do tohto priameho procesu zapojené budeme podrobne skúmať v tejto lekcii.

Imunita a stres

Život v modernej spoločnosti a zvládanie stresu nie je pre naše telo ľahkou úlohou. Neustále zvyšujúci sa tlak spolu so stále toxickejším prostredím a nedostatočným odpočinkom, pôsobí na naše telo obrovskou záťažou a vyvoláva príznaky stresu. Vedci už desaťročia študujú stres, príznaky stresu a reakcie nášho tela. Mnohí z nás si neuvedomujú, koľko príznakov stresu naše telo pravidelne prežíva a aký efekt má na imunitný systém.

Reakcia na stres zahŕňa kooperáciu nervového a hormonálneho systému. Môžete sa stretnúť aj s termínom neuroendokrinný systém. Nech je už dôvod na stres akýkoľvek, telo vždy reaguje rovnako využitím neuroendokrinnej diaľnice.

Nervová vetva začína akciou “útok-uteč” pod taktovkou sympatikovej časti autonómnej nervovej sústavy. Nadobličky rapídne sekretujú hormóny ako adrenalín a noradrenalín. Adrenalín je veľmi silným hormónom a postihuje mnoho telesných častí. Noradrenalín je neurotransmiter, ktorý pôsobí lokálne a ovplyvňuje určité orgány, napríklad mozog, aby vás v čase stresu udržal viac v strehu. Rovnako putuje do srdca a spôsobuje jeho rapídnejšie bitie. Adrenalín a noradrenalín aktivujú rôzne časti tela, aby nás pripravili buď na útok alebo útek. Bohužiaľ, adrenalín je hormón, ktorý nemá antagonistu, teda hormón, ktorý by ho neutralizoval.  

Hormonálna vetva je tvorená osou hypotalamus – hypofýza  – nadobličky. Do tela sa vo veľkom začína sekrétovať ďalší hormón - kortizol. Kým adrenalín pripravuje naše telo na výkon akcie, kortizol pomáha s doplnením energie. Patrí ku glukokortikoidom, ktoré v čase stresu stimulujú telesné zásobárne (pečeň, svaly, adipózne tkanivo), ktoré premieňajú uskladnený glykogén alebo tuky na využiteľnú formu energie, ktorá je palivom pre všetky naše bunky. Zvýšené množstvo glukózy je v čase stresu žiadané.

Aby sme stres zvládli, rovnako kortizol pomáha znižovať vnímanie symptómov a znižuje zápalovú reakciu, na ktorú v čase akcie útok uteč, nemá telo čas. V čase stresu je imunitná reakcia limitovaná. Znižuje sa aktivita prirodzených zabíjačských buniek a telo je viac náchylné na osídlenie patogénmi, ktoré úspešne unikajú detekcii imunitného systému.

Kortizol 

Sekrécia kortizolu sa spúšťa v mozgu. Hypotalamus začína sekréciou CRH (kortikotropín uvoľňujúci hormón) stimulovať hypofýzu, nadradenú žľazu hormonálneho systému, ktorá začne uvoľňovať ACTH (adrenokortikotropný hormón), ktorý putuje do kôry nadobličiek a tie ako odpoveď začnú do krvi uvoľňovať kortizol.

Zvýšené hladiny kortizolu

Kortizol je hormón vylučovaný nadobličkami v prípade stresovej záťaže. Okrem pomoci počas stresu má kortizol aj druhú, mimoriadne dôležitú úlohu v našom tele. Patrí k najsilnejším hormónom, ktorý kontroluje zápalovú reakciu. Ako z predchádzajúcej lekcie vieme, zápal je prirodzenou biologickou reakciou imunitného systému na patogén. Je prejavom zdravej činnosti imunitného systému. V opačnom prípade by nikdy nemohlo dôjsť k eliminácii patogénov.  Kortizol v tomto liečivom procese kontroluje zápal, aby sme nepociťovali hypersenzitívne symptómy a zároveň kontroluje,  aby došlo k zníženiu produkcie zápalových molekúl v prípade zneškodnenia patogénov.

Problém nastáva, ak sú hladiny kortizolu vyššie, než je potrebné, čoho príčinou je obvykle zvýšené stresové napätie.  Čím viac stresu, tým viac kortizolu uvoľňujú nadobličky. A čím viac kortizolu, tým sa znižuje efekt nešpecifickej imunity. A to je aj odpoveď na otázku, prečo je v čase stresu imunita limitovaná.

Dlhodobo zvýšené hladiny kortizolu znižujú aktivitu prirodzených zabíjačských buniek a telo je viac náchylné na osídlenie patogénmi, ktoré úspešne unikajú detekcii imunitného systému.  Glukokortikoidy (kortizol) významným spôsobom zasahujú do regulácie T bunkovej odpovede. Môže sa tak stať priamo prostredníctvom kortizolu a znižovať sa bude produkcia lymfocytov a ich aktivita. A aby to bolo ešte horšie, kortizol môže spôsobiť takmer úplné vypnutie imunitných buniek a tvorbu zápalových cytokínov. 

Za normálnych okolností je to práve kortizol, ktorý reguluje imunitné reakcie. Avšak keď sa stres stáva dlhodobým, dochádza k utlmeniu imunitných buniek. Toto je najväčšie nebezpečenstvo chronického stresu a abnormálne vysokej hladiny kortizolu. Kortizol je protizápalovým agentom a môže potlačiť vylučovanie zápalových mediátorov a príchod buniek aktívnych v rámci imunitného systému. Fagocytóza je neefektívna, čo môže viesť k dlhej dobe rekonvalescencie a procesu liečenia.

Ďalším rizikom vysokej hladiny kortizolu je negatívny efekt na spánkový rytmus. Hlavným spánkovým hormónom je melatonín. Jeho sekrécia je pod kontrolou hypotalamu, ktorý reaguje na hladinu svetla a následne stimuluje epifýzu a sekréciu melatonínu. Sekrécia melatonínu je vyššia v noci, keď je tma a obvykle je najnižšia okolo obeda. Jednoducho povedané, na to, aby mohol byť melatonín sekretovaný, potrebujeme tmu. Odhaduje sa, že v priebehu noci alebo pri poklese denného svetla, epifýza vytvorí osem až desaťkrát viac melatonínu.

Kým si kortizol môžete predstaviť ako slnko a aktivitu, melatonín si môžete predstaviť ako mesiac a spánok. Kým je naše telo preplnené hormónom aktivity, epifýza nevylúči melatonín a spánok sa konať nebude. Nemôžeme mať všetko. Nemôžeme mať aj deň aj noc súčasne. Nemôžeme mať kortizol a melatonín naraz. Oba hormóny sú ako misky váh,  čo dokumentuje nasledovný obrázok.

Viac v kurze Fytoterapia II – imunitný systém