Lekcia 6 - príklad lekcie
Často môžete počuť slová ako infekcie a zápaly, ale v skutočnosti sa jedná o dva veľmi odlišné deje. Infekcie sa týkajú invázie a množenia patogénov v tele, zatiaľ čo zápal je ochrannou odpoveďou tela proti infekcii. Infekcia zahŕňa kolonizáciu mikroorganizmov, ako napríklad baktérie, vírusy a huby v telesných tkanivách. Zápal je nešpecifická reakcia tela na poškodenie a môže sa sekundárne objaviť po infekcii.
Zápal nie je synonymum infekcie. Infekcia je vždy spôsobená mikroorganizmami, zatiaľ čo zápal môže vzniknúť aj bez prítomnosti infekcie. Zápal je ochranná reakcia tela na škodlivé podnety s cieľom zastavenia šírenia infekcie a iniciácie procesu hojenia. Ďalším rozlišovacím kritériom sú symptómy, ktoré oba javy sprevádzajú. Kým infekciu cítime v závislosti od patogénov v celom tele vo forme únavy, straty chuti k jedlu, úbytok hmotnosti, nočné potenie, alebo je prítomnosť infekcie citeľná v určitom telesnom systéme, napríklad kašeľ, upchatý nos, zvracanie, hnačka, vyrážky. Zápal je na druhej strane sprevádzaný opuchom, červenaním, teplom a bolesťou.
Zápal nie je strašiakom
Keď počujeme slovo zápal, ihneď si tento pojem asociujeme s niečím zlým, čo sa deje v našom tele. Avšak zápal je nutnou súčasťou imunitnej reakcie, ktorá spolu so skupinou imunitných buniek opravuje, rekonštruuje a chráni telesné tkanivá pred inváziou patogénov. Symptómy tohto procesu síce pre nás nie sú príjemné, ale sú dôležité pre efektívnu činnosť imunitného systému.
Zápalom by sme mohli pomenovať akýkoľvek pokus telesnej obranyschopnosti prekonať stres akéhokoľvek druhu. A skutočne to môže byť stres fyzický alebo emočný, ktorý môže vyvolať zápal. Pre ilustráciu, fyzickým stresom môžu byť napríklad zlomeniny, alebo chrípka. Psychologickým stresom sú všetky emócie, ktoré prežívame dlhodobo a so zvýšenou intenzitou, obzvlášť tie, ktoré kategorizujeme ako negatívne. A stresom môže byť aj črevná permeabilita a následná autointoxikácia organizmu. I keď túto situáciu nevieme našim mozgom vyhodnotiť ako stresovú, do riadiaceho centra ju postúpia cytokíny. Dnes vieme, že nervový, hormonálny a imunitný systém spolu tvoria jednu superinformačnú sieť o všetkom, čo sa deje v našom tele.
Zápal je výsledkom niekoľkých zmien v telesnej fyziológii. Začína sa signálmi na molekulárnej a bunkovej úrovni, ktoré sa adaptujú svojou reakciou a fyziologickými procesmi. A to, čo cítite vy sú klasické štyri znaky zápalov. Tieto štyri symptómy ako prvý popísal rímsky vzdelanec Aulus Cornelius Celsus v prvom storočí pred našim letopočtom takto:
- Dolor – bolesť
- Rubor – začervenanie
- Calor – teplo
- Tumor – opuch
Zápal je extrémne dôležitým, ak príde čas, aby sa telo opravilo samo. Zápal je procesom, kedy nastupuje naša telesná obrana, aktivuje sa nešpecifická imunita, ktorá zaháji boj proti čomukoľvek, čo spôsobuje stres telesných tkanív. A symptómy zápalu sú vedľajším efektom, ktorý cítime ako súčasť aktivity imunitného systému.
Zápal začína v tom momente, kedy sa telo začína brániť proti toxínom a patogénom alebo ak začína aktívny proces liečenia. Počas zápalu dochádza k dilatácii a pórovitosti krvných kapilár, aby umožnili ľahký prechod bielych krviniek cez cievne steny do oblasti poškodenia infekčnými mikroorganizmami. Opuch a asociovaná bolesť je spôsobená hromadením tekutín, ktoré môžu tlačiť na nervové dráhy a spôsobovať bolesť a diskomfort. Teplo počas zápalového procesu je spôsobené zvýšením krvného zásobenia a miestneho metabolizmu.
Vo všeobecnosti by sme mohli zápal zaradiť do vítaných telesných procesov, ktorý reaguje na akúkoľvek situáciu v tele len preto, aby obnovil a reparoval poškodené tkanivá a obnovil zdravie. Zápal je prirodzenou biologickou odpoveďou. Problém nastáva len vtedy, ak nemáme zápal pod kontrolou, vtedy sa môže stať chronickým s radou nežiaducich účinkov.
Príčiny zápalov
Je mnoho dôvodov, prečo dochádza k zápalovým kondíciám. Medzi najčastejšie spúšťače patria napríklad:
- Dysbióza črevného systému (nerovnováha medzi dobrými a zlými črevnými baktériami). Výsledkom môže byť agresívna odpoveď imunitného systému na prítomnosť mikróbov v črevnom systéme
- Environmentálna toxicita, ktorá sa často asociuje napríklad s rakovinou. Medzi tieto toxíny zaraďujeme aj potravinové prezervanty, toxické kovy, chemikálie pridávané do pitnej vody, znečistenie vzduchu
- Nedostatok fyzického pohybu
- Strava bohatá na spracované potraviny, cukry a tuky. Životný štýl a strava sú dva hlavné kontribučné faktory v zápalovom procese, pri diabete a srdcových ochoreniach.
- Nedostatok spánku
- Zvýšená fyzická aktivita, intenzívny cvičebný program
- Niektoré medikamenty, ako napríklad antibiotiká, ktoré spôsobujú črevnú dysbiózu
- Chronický stres, či už sa jedná o fyziologický alebo psychologický, spôsobuje zvýšenú spotrebu kortizolu a postupné degradovanie výkonnosti nadobličiek.
Akútne verzus chronické zápalové kondície
Ako sme videli, zápal je výsledkom prítomnosti stresora. Akútny zápal a krátkodobý pocit diskomfortu a bolesti je z dlhodobého hľadiska vítaným. Avšak rovnaké pravidlo neplatí v prípade nízkostupňových infekcií a chronických zápalov. Tieto situácie by sme mohli prirovnať ku konštantne pociťovanému stresu bez možnosti relaxácie. Znaky chronického zápalu nastávajú až po tom, čo je akútna zápalová reakcia konštantne aktívna. Imunitný systém začína byť preťažený s postupnou degradáciou. Výsledkom je stav nerovnováhy, ktorý zanecháva telo bez spoľahlivej obrany pred rôznymi druhmi infekčných organizmov a nepriaznivo ovplyvňuje proces starnutia. Tento druh zápalov, i keď nie je tak citeľný v porovnaní s akútnymi zápalovými kondíciami, môže byť prezentovaný roky predtým, než začneme pociťovať symptómy na úrovni telesnej fyziológie.
I keď sú typické znaky zápalu veľmi ľahko identifikovateľné, znaky chronického zápalu nevieme tak jednoducho určiť. Dlhodobý, chronický zápal je narušenou reakciou na pretrvávajúce stimuly a môže viesť k chorobám ako sú autoimunitné ochorenia, alergie, artritída, rakovina a ateroskleróza. Môže sa prejavovať vo forme nafukovania, mozgových disfunkcií, závratov, potravinovej senzitivity, úzkosti, depresie, syndrómu dráždivého hrubého čreva a mnoho ďalších symptómov.
Akútne zápalové kondície
Akútny zápal u človeka, ktorý je zdravý, je jednoduché kontrolovať. Tento proces je aktivovaný ako druhá línia obrany. Biele krvinky nájdu zdroj infekcie a začínajú s reparáciou poškodenia. Ak je proces ukončený, telo funguje opäť ako predtým. Dôležitým hormónom s protizápalovým efektom je kortizol, ktorý tlmí symptómy zápalového procesu. A i keď je zápal diskomfortným, je potrebným. Telo bolo takto zostrojené a dokáže zápal nielen tolerovať, ale aj kontrolovať.
V prípade zápalových kondícií je medicínske testovanie sústredené na zistenie hladiny C-reaktívneho proteínu (CRP) a hladiny homocysteínu. Krvný test CRP zmeria, koľko C-reaktívneho proteínu je v telesnom systéme, čo naznačuje úroveň zápalu prítomného v dôsledku infekcií alebo chorôb súvisiacich so zápalom. Problémom však je, že testami nedokážeme zistiť miesto, kde sa zápal nachádza. Vysoké hladiny homocysteínu sa tradične používajú ako ukazovatele kardiovaskulárneho rizika, ale rovnako sú ukazovateľmi zápalu. Homocysteín je aminokyselina bežne sa vyskytujúca v krvi. Zvyčajne sa spája s nízkou hladinou vitamínov B6, B12 a folátov. Folát je prirodzená, aktívna forma vitamínu B9, kyselina listová je syntetická forma vitamínu B9.
Mediátory zápalu
Akútny zápal je prvým stupňom liečebného procesu, ktorý je vyvolaný vrodeným imunitným systémom. Zahŕňa chemickú signalizáciu mediátormi zápalu, napr. cytokíny a histamíny. Cytokíny sú ako poslovia, iným slovom, sú to molekuly bielkovín, ktoré sú tvorené a uvoľňované imunokompetentnými ale aj neimunologickými bunkami. Ich produkcia je zväčša miestna a dočasná, pričom na účinnosť stačí ich nízka koncentrácia. Ak sa cytokín dostane k cieľovej bunke, naviaže sa na receptor na povrchu bunky a dokáže ovplyvniť jej aktivitu. Cytokíny nemajú žiadne jednotné pomenovanie. Veľa cytokínov sa označuje ako interleukíny (IL-) a sú očíslované od 1 až do teraz 27 (stále sa objavujú ďalšie nové cytokíny). Iné cytokíny sú pomenované podľa svojej funkcie, ako napr. TNF (tumor nekrotizujúci faktor), alebo interferony (zložka protivírusovej imunity).
Cytokíny pracujú spoločne v tzv. cytokínovej sieti. Jeden cytokín vyvoláva tvorbu ďalšieho cytokínu a ich účinky sa sčítavajú alebo rušia. Každý cytokín má svoje inhibítory, ktoré regulujú jeho účinok. Prozápalové cytokíny podporujú zápalové procesy, lákajú do miesta infekcie imunokompetentné bunky a spúšťajú klasické zápalové procesy. Protizápalové cytokíny deaktivujú zápalové cytokíny po úspešnom zneškodnení patogénov a zastavujú zápalové a imunitné reakcie. Ak dochádza k nerovnováhe medzi pro a protizápalovými cytokínmy a imunitná reakcia pokračuje aj po eliminácii pôvodcu infekcie, môže dôjsť k chronickému zápalu.
Reči cytokínov rozumejú aj bunky nervového aj endokrinného systému, nakoľko obsahujú receptory pre cytokíny, vďaka čomu imunitný systém s nervovým a endokrinným systémom tvoria jeden veľký superinformačný systém a nad tým všetkým stojí psychika.
Návrh terapeutickej intervencie
V prípade akútnych zápalových kondícii musíme byť agresívnejší, než je symptóm samotný a terapiu si rozložíme do niekoľkých krokov. Vždy však využívame synergiu.
Prvá fáza
V tejto fáze je vhodné použiť esenciálne oleje s vyšším obsahom agresívnych zložiek, ako sú fenoly, fenolové zlúčeniny, ketóny alebo aldehydy. Koncentráciu môžeme zvýšiť na 5 – 20%. Cieľom je zabiť monštrum, kým je ešte malé, nečakajme, kým narastie. Táto fáza trvá maximálne tri dni. Frekvenciu inhalácie alebo topickej aplikácie, prípadne ich kombináciu si rozdelíme do častejších sekvencií. V prípade inhalácie to môže byť napríklad difúzia, alebo naparovanie 5-10 minút každé dve hodiny. Ak by sa použila k inhalácii napríklad čuchová tyčinka, potom by sme mohli vdychovať častejšie, napríklad každých pár minút, kým je to potrebné a prospešné. Avšak fixné pravidlo a doporučenie neexistuje.
Fenoly, aldehydy a ketóny majú antimikrobiálnu aktivitu, niektoré sú analgetické s protizápalovým potenciálom, avšak pozor, lebo môžu byť iritujúce voči koži a slizniciam. Využívame ich len v krátkodobo vedenej intenzívnej terapii, ktorá trvá približne od dvoch do štyroch dní. Oleje nevyužívame pri deťoch, starších osobách alebo tehotných ženách.
Druhá fáza
V tretí deň terapie uberieme z agresívnych olejov a do zmesi zakomponujeme oleje s obsahom alkoholov. Štvrtý deň opäť uberieme z fenolických zložiek o polovicu a doplníme olejmi z vyšším obsahom alkoholov. V piaty deň máme zmes tvorenú výlučne alkoholmi. Ak používame oleje obsahujúce alkoholy je vhodné, aby sme alternovali medzi rôznymi olejmi tejto chemickej skupiny. Druhou fázou pokračujeme 4-7 dní, kedy by sme mali mať zápal pod kontrolou s ústupom symptómov.
Tretia fáza
Poslednou fázou je regenerácia, ktorá obvykle nastupuje ôsmy deň od zápalu a môže trvať až nasledujúce dva týždne. Cieľom je podpora imunity a obnova rovnováhy. V tejto fáze je vhodné použiť esenciálne oleje, v ktorých chemickej kompozícii prevládajú priateľské zložky a koncentráciu môžeme znížiť na 2- 5%.
Pokračovanie v kurze Aromaterapia II. stupňa
PODROBNÝ SYLABUS KURZU informácie o kurze PRIHLÁSTE SA NA KURZ!