Veľké množstvo rastlín, z ktorých boli získavané esenciálne oleje, mala svoje medicínske uplatnenie počas osemnásteho storočia. Počas devätnásteho a na začiatku dvadsiateho storočia nastáva opačný trend. Parfuméria expandovala a v rovnakom čase farmaceutický výskum začína byť viac a viac chemicky orientovaný. Objavenie a syntetická produkcia liekov sa stali centrom pozornosti.
Pôvodní herbalisti, ktorí boli viac sústredení na telesné tekutiny, teplo, chlad, vlhkosť alebo sucho, boli úspešní v liečbe aj bez vedomostí o liekoch. Ich záujem nebol koncentrovaný na potlačenie infekcie, ale skôr sa sústredili na zdravie do takej miery, ako bolo možné. To bol pozitívny prístup, ktorý je očakávaný aj od nás.
Pri používaní esenciálnych olejov budeme stavať na všetkých pokusoch a omyloch starých liečiteľov a zároveň využívať novodobé poznatky, ktoré aromaterapiu v rámci starostlivosti o zdravie posúvajú do vyššej úrovne úspešnosti terapie. Samozrejme, esenciálne oleje nedokážu robiť všetko a niekedy je chirurgia, antibiotiká a západná medicína potrebná.
Svet esenciálnych olejov obsahuje množstvo antimikrobiálnych látok, ktoré môžeme využiť v čase bakteriálnych a virálnych infekcií a budovať imunitný systém. Avšak nie je to záležitosť boja proti západnej medicíne. Našim cieľom nie je bojovať proti chorobe a preto musíme byť otvorení a schopní vidieť ďalej, ako je dĺžka mikroskopu.
Napríklad si zoberme také nachladnutie. Žiadny liek nebol do dnešnej doby objavený, ktorý by s touto kondíciou pomohol priamo. A nakoniec by to bola škoda, pretože by sa narušil a potlačil prirodzený obranyschopný proces ľudského tela. A keďže my vidíme ďalej ako na koniec mikroskopu a chápeme prirodzenú odpoveď ľudského tela, tak v zmysle empirického prístupu je liečba na chlad teplo. A teplo môže byť prezentované napríklad olejom z čierneho korenia. Ak je na druhej strane telo prehriate, čo voláme horúčkou, telo dokážeme schladiť napríklad eukalyptovým olejom.
Našim cieľom však nie je len empirický prístup, nenavrhujeme ignorovať prítomnosť baktérií a vírusov. Ale ak je to možné, používame esenciálne oleje miesto chemických liečiv. Nie je nevyhnutné koncentrovať sa len na baktérie a vírusy, avšak pozerať sa na telo ako komplex. Pravdou zostáva, že baktérie a vírusy nás napadnú a nájdu si v našom tele hostiteľa podľa stavu nášho zdravia, keď je imunita a naša rezistencia nízka. Úroveň stavu nášho fyzického a mentálneho zdravia diktuje recept. Preto nie je nevyhnutné koncentrovať sa len na infekcie, nemusíme byť posadnutí vírusom a baktériou, ale budovanie imunity zahŕňa viacero faktorov.
Ak sme fyzicky a mentálne zdraví, sme menej náchylní na infekcie, o čom si môžete prečítať viac tu. Lieky, alebo esenciálne oleje môžu byť efektívne v potlačení infekcie, ale ľudské telo má schopnosť zvládnuť virálne alebo bakteriálne ochorenie bez akejkoľvek pomoci. Ak by nemalo, ľudská rasa by vyhynula už pred mnoho tisíckami rokov. Lieky môžu urýchliť rekonvalescenciu možno o deň, dva. V skutočnosti nepotrebujeme antibiotiká. Práve naopak, dlhodobým užívaním antibiotík sa baktérie stávajú rezistentnými a pomáhame k vzniku nových mutácií, čo vyžaduje nové a nové liečivá. A to je beh na dlhé trate.
Esenciálne oleje však nie sú substitúciou antibiotík, i keď by to mohol byť krok správnym smerom. Antibiotiká neriešia osobnosť a sú podávané rovnako všetkým odhliadnuc od individuálneho mentálneho a fyzického stavu. Akákoľvek substancia, ktorá je indikovaná každému bez rozdielu je začiatok problému. S farmaceutickým kolosom nedokážeme nič spraviť. Riešenie je znížiť našu závislosť od antibiotík a smerovať pozornosť na individualitu a budovanie zdravia. Esenciálne oleje vykazujú široké spektrum antimikrobiálnej aktivity, ale rovnako efektívne môžu zohrávať rolu pri rezistencii na antibiotiká a súčasne stimulovať imunitný systém.
Antimikrobiálna aktivita esenciálnych olejov
Mikroorganizmy predstavujú najstaršiu a najpočetnejšiu časť živej prírody a významnou mierou sa podieľajú na tvorbe individuálnej imunologickej reaktivity. Antimikrobiálna aktivita oleja vo veľkej miere závisí od jeho chemického zloženia a od cieľového tkaniva, na ktoré má namierené.
V modernej medicíne je antibiotická liečba bežná, avšak celoplošné a nadmerné používanie spôsobilo u množstva ľudí rezistenciu na antibiotiká, čo je v súčasnosti jedným z hlavných problémov verejného zdravotníctva. Dôvodov na zlyhanie je príliš veľa. Dôraz sa kládol na identifikáciu cieľových molekúl, ktoré interagujú s patogénom, zatiaľ čo ich schopnosť preniknúť bunkovou stenou a mutačná rezistencia ustupovala do úzadia. Antibiotiká s jedným cieľom sú obzvlášť citlivé na mutácie a odolnosť.
Esenciálne oleje majú svoj potenciál ako farmaceutiká najmä so zreteľom na nasledovné aspekty:
- Esenciálne oleje, na rozdiel od antibiotík, nemajú prvoplánový a jediný cieľ, t.j. konkrétny patogén. Ich chemická štruktúra je komplexná a mnohotvárna. Niektoré oleje majú známu dominantnú zložku ale obsahujú i rad ďalších látok a stopových prvkov, ktoré tvoria komplex jedinečnosti tak typický pre každý jeden esenciálny olej.
- V aromaterapii nevyužívame však len jeden olej izolovane. Poznanie hlavných chemických látok, alebo terapeutickej aktivity nám umožňuje vytvárať rad ďalších kombinácií s inými olejmi s cieľom synergie a/alebo quenchingu, čo vytvára opäť jedinečnosť. A v tomto prípade je spontánna rezistencia menej pravdepodobná.
- Esenciálne oleje majú z dôvodu svojho lipofylického charakteru schopnosť preniknúť alebo narušiť bunkovú stenu.
- Kombinovaná terapia, kde sú súčasne podávané antibiotiká a aplikované esenciálne oleje môže výrazne znížiť rezistenciu na antibiotiká.
Asi najznámejším príkladom rezistencie na antibiotiká je Staphylococcus aureus - vysoko adaptívna baktéria, ktorá môže spôsobiť povrchové infekcie kože, infekcie, hlboké abscesy a infekcie ohrozujúce život. Kmene rezistentné voči meticilínu sú teraz skutočnou príčinou obáv, nakoľko dochádza k nárastu počtu infikovaných MRSA (Meticilín rezistentný Staphylococcus aureus), čo zvyšuje výskyt zlyhávania antibiotickej liečby.
V rámci realizovaných testov esenciálnych olejov proti MRSA sa ako najúčinnejšie zdajú byť esenciálne oleje, v ktorých chemickej kompozícii dominuje citronellal (citronela, medovka), geraniol (palmarosa, geranium, citronela, tymián ct. geraniol) a pinén (borovica, cypruštek). K ďalším by sme mohli menovať koriander, ktorý vykazuje účinný efekt proti infekciám MRSA s excelentnou toleranciou pokožky v prípade topickej aplikácie. Pačuli posilňuje imunitnú aktivitu a rezistenciu na bakteriálne infekcie, má silný antimikrobiálny efekt so širokým zacielením vďaka jeho kompozícii, ktorá je tvorená minimálne 26 aktívnymi látkami. Menované oleje majú potenciál aktívneho antimikrobiálneho účinku proti MRSA.
Nadmerné alebo neopodstatnené užívanie antibiotík môže byť jedným z faktorov, ktoré prispievajú k imunitnej nedostatočnosti. Pôvodne mali byť liečbou bakteriálnych infekcií, avšak ako sa z tejto skupiny liečiv stal celkom výnosný biznis, žijú si svoj vlastný život. Antibiotiká užívané malými deťmi často spôsobujú ochorenia, ktoré majú liečiť. Predčasné užívanie antibiotík počas detských chorôb zníži efektivitu imunitných buniek (pamäťové lymfocyty), nedochádza k interakcii s patogénom a znižuje sa efektivita špecifickej imunity. Deaktivovaný imunitný systém sa nemá ako naučiť rozpoznávať patogény a rovnako sa nenaučí produkovať protilátky. A aký bude výsledok? Opakovanie infekcií, ktoré sa stane chronickým s ďalším znížením telesných funkcií.
Antibakteriálny potenciál esenciálnych olejov
Baktéria je jednobunkový mikroorganizmus a na rozdiel od vírusov nepotrebuje k svojej existencii a množeniu bunku hostiteľa. Patogénne baktérie, ktoré dokážu vyvolať ochorenie u človeka, sa môže líšiť od povrchových infekcií až po tie, ktoré môžu ohroziť život. Antibakteriálna schopnosť esenciálnych olejov je pravdepodobne spôsobená schopnosťou aromatických molekúl penetrovať bunkovú membránu alebo poškodiť permeabilitu membrány bunky a tým ovplyvniť bunkový metabolizmus. A i keď sa budeme v nasledovnej časti zmieňovať o chemicky aktívnych komponentoch esenciálnych olejov, nikdy neobchádzame koncept vnútornej synergie, t.j. používanie úplných a celých esenciálnych olejov, ktoré budú mať vždy výraznejší efekt, než len izolovane použité hlavné zložky.
Fenoly a fenylpropanoidy sú z hľadiska chemickej kompozície najúčinnejšie oleje s dominantným obsahom fenolitických zložiek ako je napr. carvacrol (oregano, saturejka) thymol (tymián), eugenol (škorica list, bazalka). Bola preukázaná ich účinnosť proti širokému spektru mikroorganizmov, pravdepodobne v dôsledku ich fenolickej kruhovej štruktúry. Thymol a carvacrol pracujú v rytme synergie a zvyšujú antimikrobiálnu aktivitu pripravenej zmesi.
Alkoholy ako napríklad linalool (ružové drevo, koriander, bazalka, levanduľa, bergamot) má silnú aktivitu proti niektorým baktériám a hubám, avšak jeho efekt je podstatne vyšší v prítomnosti ďalších zložiek, ako sú napríklad geraniol (palmarosa, geranium, tymián ct. geranoiol) alebo terpinen-4-ol (tea tree, majorán). Kombináciou viacerých hlavných chemických látok nielen posilňujeme synergický efekt, ale znižujeme riziko rezistencie. Premietnuté do aromaterapie, vyšší efekt získame napríklad zo zmesi v ktorej kombinujeme levanduľu, tea tree a geranium, ako by sme použili len levanduľu alebo len tea tree.
Protiplesňový potenciál esenciálnych olejov
Ochorenia spôsobené hubami a plesňami sú pravdepodobne najviac zanedbávanými patogénmi, ak zoberieme do úvahy fakt, že súčasné antimykotikum - amfotericín B - bol objavený v roku 1956. V skutočnosti sú vážne systémové plesňové infekcie na vzostupe, sú ťažšie liečiteľné a objavujú sa rezistentné kmene.
Aromatické rastliny sú zdrojom mnohých prírodných antimykotík, napríklad vysoko účinný Thymus vulgaris CT thymol alebo Origanum vulgare, ktoré majú zhodné uplatnenie proti kvasinkám Candida albicans. Podobnú aktivitu vykazuje aj 1,8-cineole zastúpený v eukalypte alebo kajepute. Ďalej sú proti plesniam využívané fenylpropanoidy, ako je eugenol (list škorice); estery prítomné v harmančeku, levanduli a bergamote najmä pri kvasinkových infekciách a rôznych dermatofytoch; ketóny prítomné v rozmaríne a šalvii; monoterpény ako sabinén, pinén, terpinén; z alkoholov geraniol a terpinen-4-ol, ktoré sú obsiahnutné v palmarose, geranium, tea tree.
Antivirálny potenciál esenciálnych olejov
Vírusy sú veľmi malé infekčné častice, ktoré pozostávajú z genetického materiálu a bielkovinového „plášťa“. Majú schopnosť infikovať bunky iného organizmu, kde môže dôjsť k ich množeniu. Väčšina z nich nemá dlhú životnosť alebo schopnosť reprodukcie mimo hostiteľskej bunky. Ochorenie spôsobené vírusmi sa označuje ako viróza.
Vírusová infekcia vyvoláva imunitnú reakciu u hostiteľa. K najčastejším vírusom patria herpetické vírusy, retrovírusy, vírusy spôsobujúce ochorenia horných dýchacích ciest vrátane chrípky. Esenciálne oleje majú potenciál liečiť niektoré z bežných ľudských vírusových infekcií typu Herpes simplex typu I a II, majú veľmi nízku mieru toxicity v porovnaní s antivirálnymi liekmi.
V praxi sú najčastejšie používané oleje s dominantnou chemickou kompozíciou aldehydov, ketónov alebo alkoholov, rovnako ako fenylpropánové deriváty. Antivirálny potenciál proti herpetickým vírusom má najmä cédrové drevo, medovka, citrónová tráva a k ďalším olejom s antivirálnym efektom patria napríklad tea tree, mäta, aníz.
Vedomosť o širokom spektre akcie esenciálnych olejov proti vírusom ide ruka v ruke s ich chemickou kompozíciou a lipofylickým charakterom penetrovať bunkovú membránu. Avšak na vedecké objasnenie antivirálnej aktivity bude potrebných viac štúdií, ktoré by potvrdili ich terapuetický potenciál.