Pod týmto názvom si môžeme predstaviť systematickú botaniku, ktorá je sústredená na skúmanie prirodzenej príbuznosti nielen súčasných ale aj vyhynutých rastlín. Do úvahy sa berie opis tvaru rastliny (morfológia) ale aj jej výskyt a rozšírenie (chorológia). Pri pomenovaní rastlín sa využíva ich vedecké názvoslovie (nomenklatúra) a triedi sa podľa vývojového systému.
Vznik taxonómie spadá do začiatku osemnásteho storočia, kedy bola identifikácia a pomenovávanie rastlín veľmi chaotická. Neexistoval jednoznačný systém ani názvoslovie. A o to väčšia bola potreba jednoznačného pomenovania rastlín a vyvodenia všeobecne platného a akceptovateľného systému. A vtedy prichádza švédsky botanik Carl von Linné (1707 – 1778) a mení všetko. Linné usporiadal rastlinné druhy od najjednoduchších po tie najzložitejšie, čiže od najstarších po tie najmladšie. A tak ako aj ľudia majú meno a priezvisko, aj Linné začal pracovať na dvojmennom systéme.
Na základe všeobecnej dohody, majú rastlinné druhy svoje vedecké mená v latinčine, v jazyku vedy 18. storočia. Vedecký názov (latinský názov) je rovnaký na celom svete a takto umožňuje exaktnú identifikáciu rastlinného druhu. Mal by byť používaný na zabezpečenie pozitívnej identifikácie pri skúmaní a používaní esenciálneho oleja z konkrétnej rastliny. Vedecké názvy sú buď podčiarknuté alebo napísané kurzívou. Za názvom nasleduje označenie vedca, osoby, ktorá popísala a pomenovala rastlinu, napríklad „L“ pomenovanie Linné.
Carl Linné usporiadal vedecké názvy rastlín do tzv. binomického (dvojslovného) systému, ktorý pozostáva z názvu druhu a rodu rastliny. A rovnako si začneme tento systém všímať aj my na etiketách esenciálnych olejov. Okrem národného názvu rastliny, si všimneme aj vedecký názov rastliny, z ktorej je olej získaný. Vedecký názov sa skladá z rodu a druhu rastliny. Môžete si to predstaviť ako vaše meno a priezvisko.
Nie je eukalyptus ako eukalyptus
Avšak stáva sa, že dve alebo viac rastlín s rovnakým národným názvom môžu predstavovať úplne odlišné druhy. Z tohto dôvodu musíme v aromaterapii, okrem národného názvu, venovať pozornosť aj vedeckým názvom, aby nedochádzalo k nepríjemným nedorozumeniam. Ako príklad si zoberieme eukalyptus. Prídete do obchodu a žiadate eukalyptový olej. A obvykle ho aj dostanete, národný názov je rovnaký, avšak vedecký názov druhu sa môže líšiť a teda aj olej nemusí niesť rovnaké vlastnosti, aké predpokladáme.
Ako príklad uvádzame grafickú ukážu rodu eukalyptus, ktorý má v praxi viac ako len štyri druhy. Všetky druhy eukalyptového oleja sú bohaté na oxid 1,8-cineole, okrem posledného, E. staigeriana, ktorý v porovnaní s ostatnými má len 6% podiel oxidov. Z tohto dôvodu nemusíte mať požadované výsledky z posledne menovaného eukalyptového oleja i keď jeho aróma bude príjemne sladká, pripomínajúca kombináciu citrónu a rozmarínu. Výhody oleja sú oceňované najmä pôsobením na psychickej rovni a ako stimulant imunitného systému. A vďaka jeho jemnému zloženiu je vhodným aj pre deti. Ale vráťme sa k skutočným eukalyptom, ktorých dominantnú chemickú kompozíciu tvoria oxidy. Na porovnanie nám zostáva Eucalyptus globulus, Eucalyptus radiata a Eucalyptus smithii. A v tabuľke nižšie uvádzame základné chemické zloženie.
| Eucalyptus globulus |
Eucalyptus radiata |
Eucalyptus smithii |
Eucalyptus staigeriana |
- 1,8-cineole 60-85%
- Pinene 27%
- Limonene 9%
|
- 1,8-cineole 62-72%
- Terpineol 14%
|
- 1,8-cineole 70-80%
- Limonene 10%
- Pinene 7%
|
|
Všetky tri menované oleje rodu eukalyptus majú vyšší obsah terpénového oxidu 1,8-cineole avšak variáciu iných kategórií monoterpénov. Napríklad E. globulus okrem vyššieho obsahu oxidov obsahuje vyššie množstvo terpénov bez funkčnej skupiny (limonene, pinene), kým E. radiata rovnako s vyšším obsahom oxidov obsahuje vyšší podiel alkoholov (terpineol).
Zloženie oxidov pri E. globulus je na úrovni 85% a patrí k najčastejšie využívaným eukalyptovým olejom a dokonca patrí aj k najlacnejším. Pri jeho indikácii postupujeme opatrne, nie je vhodným pre deti a pre klientov s vážnejšími respiračnými ochoreniami. V súčasnosti je obvykle krajina pôvodu Čína.
Eucalyptus radiata je jemnejším druhom eukalyptu a jedným z mála eukalyptových olejov, ktoré majú svoj pôvod v Austrálii. Z chemického pohľadu zdieľa podobné kvality oxidov ako E. globulus, čo sa odráža aj na aróme, avšak obsah je nižší, približne na úrovni 72%. Okrem toho obsahuje aj alkoholy, čo ho robí bezpečnejšou a jemnejšou alternatívou v porovnaní s agresívnym globulusom. Eucalyptus Smithii je rovnako bohatým na oxidy, avšak bez kontraindikácií v porovnaní s E. globulus. Je vhodným pre deti a rovnako aj pre respiračné ochorenia pre klientov so slabšou konštitúciou. Avšak i keď je jemnejším, pre deti používame so zníženou koncentráciou.
Čo je to chemotyp
Pod pojmom chemotyp budeme pozorovať rovnaký rod a druh rastliny, avšak s odlišnou chemickou kompozíciou, ktorá je spôsobená rozličným miestom rastu rastliny. Zmeny chemického zloženia rovnakého rastlinného druhu sú spôsobené najmä s ohľadom na abiotcké podmienky, t.j. slnečné žiarenie, klíma, nadmorská výška, typ pôdy, atď. Tieto zmeny zloženia prírodných látok, vytvárajú biochemickú jedinečnosť rastlinných populácií toho istého rastlinného druhu a nazývame ich chemotypy.
Chemotypom budeme pozorovať vizuálne identickú rastlinu, s identickým názvom rodu a druhu, ktorá však môže mať veľmi podstatné rozdiely v chemickej kompozícii, čoho výsledkom bude úplne iné zloženie a účinnosť esenciálneho oleja, ktorý je z rastliny získaný.
Chemotyp bude na obaloch esenciálnych olejoch označený skratkou ct. za ktorým bude nasledovať hlavná chemická zložka, napr. geraniol (terpénový alkohol) = Thymus vulgaris ct. geraniol.
Základnou rozlišovacou zložkou účinku rôznych chemotypov je podnebie a nadmorská výška. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že čím je nadmorská výška krajiny pôvodu nižšia, tým agresívnejšie fenolitické a antiseptické vlastnosti má esenciálny olej a rovnako čím chladnejšie podnebie, tým je opäť obsah agresívnejších zložiek vyšší. Pre ilustráciu si môžeme zobrať rozmarínový esenciálny olej. V tabuľke nižšie uvidíte dva základné chemotypy, s ktorými sa môžete na trhu stretnúť.
| Rosmarinus Officinalis ct. cineole |
Rosmarinus Officinalis ct. verbenoe |
- Monoterpény 37%
- Alkoholy 18%
- Oxidy 55%
- Ketóny 30%
|
- Monoterpény 34%
- Ketóny 37%
|
Chemotyp ct. cineole je pôvodom z mediteriánskej oblasti, Maroko, Tunis a hlavnou zložkou je eukalyptol (1,8 cineole) a vy už viete, že oxidy sa využívajú hlavne z dôvodu mukolytických a expektorantných vlastností, obvykle sú bez kontraindikácií, avšak kontroverzné názory prevládajú v prípade epilepsie a tehotenstva. Rizikovým je kúpeľ spolu s olejom, kde je možné evidovať erytém a topická aplikácia pri senzitívnej pokožke môže spôsobiť variáciu kožných dermatitíd. K ďalším využívaným vlastnostiam oleja patria:
- antiflogistikum
- mukolytikum
- expektorant
- antifungicídny
- antibakteriálny
Chemotyp ct. verbenoe je dodávaným najmä z Francúzska, kde je hlavnou zložkou ketón (verbenone). Z tohto dôvodu ho možno považovať za neurotoxický, nie je vhodný pre deti a počas tehotenstva. Rovnako býva kontraindikovaný pri ochoreniach pečene. K ďalším vlastnostiam oleja patria:
- antiflogistikum
- mukolytikum
- expektorant
- antispazmolytikum
- cicatrizant
- regulátor endokrinného systému
V prípade, ak na etikete oleja nenájdete informácie o presnom chemotype, tak ako to vidíme na našom obrázku, potom je pre nás dôležitá vedomosť o krajine pôvodu. V našom prípade je to Tunis, čo naznačuje, že tento esenciálny olej bude chemotyp cineole a môžeme ho využiť napríklad v zmesiach, kedy pôsobíme na dýchací systém z dôvodu vyššieho obsahu oxidov.
Ďalším príkladom je tymianový esenciálny olej, kde môžeme porovnať štyri chemotypy.
| Thymus vulgaris ct. geraniol |
Thymus vulgaris ct. linalool |
Thymus vularis ct. thymol |
Thymus vulgaris ct. carvacrol |
|
|
|
- Fenoly 62%
- Alkoholy 16%
- Terpény 18%
|
|
Ak sa pozriete na chemické zloženie tymiánových olejov, tak jedným z najagresívnejších zložení disponuje T. vulgaris ct. thymol. Avšak využijete ho v prípade potreby silne antiseptického oleja. V prípade jeho aplikácie na pokožku môžete očakávať možné nežiaduce reakcie z dôvodu vysokého obsahu fenolu (thymol). T. vulgaris ct.carvacrol sa správa podobne ako chemotyp thymol, avšak obsah fenolov je podstatne nižší. Nie je dopestovaný vo vyšších nadmorských výškach, ale skôr je doménou údolí. Často sa oba typy odvolávajú na červený tymian.
Tymián ct. geraniol a ct. linalool sú často označované ako žltý alebo sladký tymián. Oba sú obsahom najmä alkoholov (geraniol, linalool) a z tohto chemického zloženia môžeme vyvodiť nízke riziko podráždení v porovnaní s predchádzajúcimi chemotypmi (tymol, carvacrol) a môžu byť bezpečne používané aj v prípade detí a citlivej pokožky. Chemotyp linalool pochádza z vyššie položených oblastí, obsahuje alkoholový terpén linalool a esterový linalyl acetate. Vyznačuje sa najmä antibakteriálnymi, antifungicídnymi, antivirálnymi a uterotonickými vlastnosťami.
Thymus vulgaris ct. geraniol rovnako rastie vo vyššie položených oblastiach a obsahuje najmä esterový geranyl acetate a alkohol geraniol. Má jemnú citrónovú arómu a antivirálne, antifungicídne, antibakteriálne vlastnosti. Patrí k uterotonikám, neurotonikám a kardiotonikám.
Okrem našich príkladov, sú ďalšie oleje, kde by sme mali poznať chemotypy. Patrí sem napríklad:
- Bazalka Ocimum basilicum ct. linalool, ct. estragole, ct. eugenol
- Šalvia Salvia officinalis ct. thujone, ct. cineole
- Medovka Melissa officinalis ct. citral, ct. citronellal
Správne označenie obalov esenciálnych olejov s chemotypom a botanickým druhom má veľmi významnú úlohu v rámci aromaterapie.